Po zverejnení výplatnej pásky učiteľa s 15ročnou praxou sa medzi Slovákmi spustila búrka, mnohí by za taký plat nerobili

„Toto je výplata stredoškolského učiteľa s 15-ročnou praxou! Áno, vidíte dobre…“ Takto sa začína príspevok stránky Nekŕmte nás odpadom, ktorá zverejnila fotografiu výplatnej pásky pedagóga s plným úväzkom.

Na účte mu po rokoch praxe ostane čistý príjem pod hranicou 1000 eur (993,65 eur). A hoci by sa dalo čakať, že ľudia budú pobúrení najmä takýmto ohodnotením profesie, ktorá formuje budúcnosť našej krajiny, realita diskusie bola… oveľa komplikovanejšia.

„Kým vy máte po práci pokoj, učiteľ si nosí robotu domov“

Podľa autora príspevku ide o učiteľa s 37,5-hodinovým úväzkom, z ktorého 23 hodín tvorí priama výučba. Zvyšok? Neviditeľná práca, ktorú si učiteľ berie domov: „Kým my prídeme z práce domov a máme kľud, učiteľ si prinesie robotu domov.“

Učiteľom nestačí odučiť hodinu. Musia vytvárať učebné materiály, pripravovať sa na vyučovanie, odpovedať na e-maily, organizovať školské podujatia, konzultovať s rodičmi, riešiť špeciálne potreby žiakov či triednu agendu. A to nehovoríme o dobrovoľnej účasti na výletoch, olympiádach, športových a kultúrnych akciách.

Diskusiu pod príspevkom zaplavili reakcie, pri ktorých nebudete vedieť, či ide o realitu alebo o zlú paródiu. Pedagogička Ľudmila, ktorá pôsobila na strednej aj základnej škole, opísala každodennú realitu učiteľského povolania:

„Každý deň som si musela vyrábať materiály, kontrolovať záverečné práce, pripravovať žiakov na maturitu… Príchodom na ZŠ som bola šokovaná správaním žiakov aj rodičov. Zazvoní telefón a rodič vám vynadá za niečo, o čom ani neviete…“

Ďalej opísala, že v triede má naraz žiakov s ADHD, autizmom či mentálnym postihom, pre ktorých musí vyrábať individuálne materiály. „Nestíham cez prestávku ani zjesť desiatu, už si ju ani do školy nenosím,“ uzavrela úprimne.

Ani za 2500 € by som neučil – zaznela aj podpora

Nie všetky komentáre boli kritické. Martin napísal: „Ja ani za 2500 € by som neučil… Dávam klobúk dole pred každým jedným učiteľom… V terajšej dobe, pri dnešných deťoch nikdy…“

Mnohí komentujúci upozornili aj na fakt, že učiteľ musí mať vysokoškolské vzdelanie, ktoré si vyžaduje roky nákladného štúdia – pričom jeho platy s inými VŠ profesiami nie sú porovnateľné.

„Prečo sa učiteľské platy neporovnávajú s právnikmi, notármi, lekármi, inžiniermi?“ pýta sa Ľudmila. „Ak máte doma vysokoškoláka, viete, aké sú to náklady. A po rokoch štúdia má žiť za almužnu?“

Na druhej strane sa objavili aj reakcie, ktoré učiteľov dehonestovali. Miriam napísala: „Prečo nenapíšete, že tie peniaze zarobí za 25 hodín, ktoré nie sú ani 60-minútové?“ Dodala, že učitelia majú zo zákona aj viac dovolenky. V skutočnosti však učitelia pracujú na štandardný, 37,5-hodinový úväzok, niečo zo svojej práce si však vedia zobrať domov. V dobe pribúdajúcich homeofiice povolaní však už nejde o žiadnu exkluzivitu.

Takéto komentáre však narazili na ostrý odpor. Monika jej reagovala: „Z ‘poslania’ sa, vážená, nenajem. Nezamýšľate sa nad tým, o čom je článok – že učitelia sú podhodnotení. Všetci by sme mali ťahať za jeden povraz.“

Komentátorka Jari Rija, sama učiteľka, položila jednoduchý návrh: nech si to kritici skúsia. „Na týždeň, teda 5 dní. Pracovná doba od 7:30 do 15:00. K tomu opraviť 90 písomiek, pripraviť sa na výučbu, samovzdelávanie cez víkend… Školenia si platím sama, platovo ma nikam neposunú, ale robím to kvôli deťom. Tak vás čakám v pondelok.“

Jej komentár mal silnú odozvu – možno práve preto, že jednoducho, bez hnevu, ukázal, ako ďaleko majú predsudky od reality.

Ak dnes učiteľ po 15 rokoch nezarobí ani tisícku, kto bude učiť zajtra?

Diskusia okolo výplatnej pásky jedného učiteľa odhalila systémový problém, ktorý nie je nový, no stále sa prehliada. Kým iné profesie majú jasné benefity, kariérny rast a spoločenskú úctu, učiteľ je často vnímaný ako „ten, čo má veľa voľna a málo robí”.

No ak učiteľ s 15-ročnou praxou a vysokoškolským vzdelaním nedosiahne ani na tisícku, kým po večeroch pripravuje materiály, odpovedá rodičom, rieši deti so špeciálnymi potrebami a cez víkend absolvuje školenia, ktoré si sám platí, potom sa musíme pýtať: čo vlastne chceme od našich škôl?

Práca učiteľa nie je len o odpracovaných hodinách či schopnosti presadiť sa ostrými lakťami. Je to povolanie, ktoré si vyžaduje špecifické schopnosti, osobnostné predpoklady a vysokú mieru zodpovednosti. Učitelia formujú budúcnosť spoločnosti tým, že odovzdávajú vedomosti a hodnoty ďalším generáciám. Ich práca by mala byť hodnotená nielen finančne, ale aj spoločenským uznaním a rešpektom.

Nie každý je však schopný túto profesiu vykonávať. Podľa údajov z National Council on Teacher Quality, väčšina učiteľských prípravných programov vyžaduje od uchádzačov vysoký priemer vo vzdelaní, čo naznačuje, že len časť populácie má potrebné akademické predpoklady na túto profesiu.

Okrem akademických schopností sú však rovnako dôležité aj osobnostné vlastnosti, ako empatia, trpezlivosť a schopnosť motivovať študentov. Tieto kvality nie sú bežné u každého jednotlivca, čo robí učiteľskú profesiu ešte náročnejšou a výnimočnejšou.