Chakhunashvili vyšetril 69 osôb a u mnohých zaznamenal „výrazne vyšší výskyt abnormalít“ v elektrickej aktivite srdca. Jeho štúdia prešla odborným posúdením a bola prijatá do časopisu Toxicology Reports. Aktivisti a miestni novinári už skôr upozorňovali, že vodné delá museli obsahovať chemickú látku, no gruzínske ministerstvo vnútra odmietlo odpovedať.
Kľúčový posun nastal po výpovediach bývalých členov zásahových jednotiek. Lasha Shergelashvili tvrdí, že v roku 2009 testoval látku so symptómami veľmi podobnými tým, ktoré zaznamenal na protestoch. Podľa neho účinky pretrvávali aj po umytí. „Zistili sme, že účinok neustupuje, ako je to pri bežnom slznom plyne,“ zdôraznil. Vodné delá s touto látkou podľa jeho slov mohli fungovať už najmenej do roku 2022.
BBC sa dostala k inventáru z decembra 2019, ktorý obsahoval dve látky označené kódmi UN1710 a UN3439. Podľa expertov ide o trichlóretylén a brombenzylkyanid, známy ako camite. Zbraň s dlhotrvajúcim dráždivým účinkom. Profesor Christopher Holstege po vyhodnotení prípadov uviedol: „Na základe dostupných dôkazov… klinické nálezy hlásené exponovanými a ďalšími svedkami sú konzistentné s brombenzylkyanidom.“ Dodal, že „Trvanie klinických účinkov… nezodpovedá typickým látkam používaným na rozptyl davu, ako je slzný plyn.“
Spravodajkyňa OSN pre mučenie Alice Edwards upozornila, že „Obyvateľstvo nikdy nesmie byť vystavené experimentom. Toto je absolútne porušenie ľudskoprávneho práva,“ pričom symptómy trvajúce týždne sú podľa nej „nad rámec toho, čo je považované za dočasné a prijateľné“. Gruzínske úrady však výsledky vyšetrovania odmietli ako „absurdné“ a tvrdia, že zasahovali „v rámci zákona a ústavy“ proti „nezákonným činom brutálnych zločincov“. Protesty v Tbilisi pokračujú takmer denne.
Proti čomu Gruzínci protestujú?
Protesty v Tbilisi nie sú jednorazovou reakciou na konkrétnu udalosť, ide o dlhodobý konflikt medzi časťou verejnosti a vládnou garnitúrou. Začiatkom novembra 2024 vyvolalo vlnu demonštrácií rozhodnutie vlády pozastaviť rokovania o vstupe Gruzínska do Európskej únie, hoci cieľ členstva v EÚ je zakotvený priamo v gruzínskej ústave. Opozícia a občianske hnutia vnímajú tento krok ako odklon od prozápadného smerovania a priblíženie sa k Moskve, čo považujú za ohrozenie budúcnosti krajiny.
Nespokojnosť však trvá už niekoľko rokov. Súvisí s obvineniami z manipulácie volieb, silnejúcej kontroly nad médiami, obmedzovania mimovládnych organizácií a postupného prijímania legislatívy, ktorú demonštranti označujú za „ruský model vládnutia“.
Vládna strana Georgian Dream všetky tieto tvrdenia odmieta a argumentuje tým, že jej kroky sú v „najlepšom záujme verejného blaha“. Napriek tomu sa protesty opakujú prakticky nepretržite, niekedy menšie, ale vytrvalé a stali sa symbolom zápasu o smerovanie krajiny.