Ľudia si často spájajú mestá s budovami, ulicami či dominantami, no v skutočnosti ich najviac definujú spomienky. Atmosféra, ktorú v sebe nesú miesta, kde sa generácie stretávali, oddychovali a žili svoj každodenný život, je niečo, čo nemožno nahradiť.
Košické korzo patrí medzi tie symboly, ktoré pre mnohých pretrvali desaťročia, a to bez ohľadu na to, ako sa mesto menilo. Bolo miestom stretnutí, promenád, rozhovorov aj nevinných letných romancí. A hoci sa časy menia, spomienky naň zostávajú rovnako živé.
„Chýrne košické korzo! Nemá dejiny, nemenilo sa, nevyvíjalo, bolo stále rovnaké. Korzo na východnej strane Hlavnej ulice,“ uviedol autor príspevku, ktorý na sociálnych sieťach odštartoval lavínu nostalgie.
Diskusiu otvorili najmä starší Košičania, ktorí si ešte živo pamätajú atmosféru korza z čias, keď bolo centrom spoločenského života. „V nedeľu po obede bolo plné korzo ľudí aj celé rodiny. Cukrárne a kaviarne plné. Cez leto sa tancovalo pri dychovke alebo sa len tak sedelo pri fontánach,“ spomína jeden z Košičanov. „Moje rodné mesto, najkrajšie Košice,“ dodáva ďalšia diskutujúca a mnohí jej sentiment zdieľajú.
Do komentárov sa pridali aj tí, pre ktorých bolo korzo ikonou mladosti. „Zlaté časy mojej mladosti,“ napísala jedna z Košičaniek. Iná zase pripomenula, že nedeľné prechádzky boli akousi neformálnou spoločenskou udalosťou. „Hlavne v nedeľu sme sa tam radi prechádzali a zdravili so známymi z mesta,“ zaspomínala si Katarína. Mnohí sa podelili aj s tým, že Hlavná vytvárala atmosféru priateľstiev a prirodzeného stretávania sa. „Prechádzali sme sa za každého počasia, stretávali sme priateľov, bolo to super,“ skonštatovala ďalšia diskutujúca.
Košičania sa zhodujú, že korzo bolo miestom, kde sa človek cítil doma, nech bol odkiaľkoľvek. „Najkrajšie mesto na Slovensku sú Košice. Žijem v zahraničí, ale stále sa vraciam na svoje miesto, kde patrím,“ napísal jeden z komentujúcich. Mnohí sa zhodli v názore, že aj dnešná Hlavná ulica celoročne prekvitá životom a ruchom dnešnej doby.
Diskutujúci z metropoly východu v komentároch spomenuli aj na hodnoty, ktoré podľa nich k mestu kedysi patrili. „Boli to ľudia, ktorí si vážili jeden druhého a pozdraviť sa bolo otázkou inteligencie a charakteru,“ uviedol jeden z pamätníkov. Ďalší nostalgicky dodáva, že to boli časy bez urážok a napätia. „Priestor pre výmenu názorov v športovej, kultúrnej, národnostnej aj politickej oblasti. Inteligentne, slušne, bez urážok a násilia. Kto nezažil, neuverí,“ zaspomínal si Štefan.
Spomienky Košičanov tak ukazujú, že korzo nebolo len bežnou Hlavnou ulicou. Bol to symbol – miesto, kde sa písali malé dejiny každodennosti, na ktoré dnes s láskou spomína celé mesto.