Bývalý režim zrovnal so zemou cintorín a na jeho mieste vybudoval park, Košičania toto miesto postupne obnovujú

Košice ukrývajú mnoho miest, ktorých minulosť je bohatšia, než by sa na prvý pohľad zdalo. Niektoré z nich prežili stáročia, iné zanikli počas búrlivých dejín, no ich príbehy dokážu prekvapiť aj dnešných obyvateľov.

Jedným z takýchto miest je nenápadný park v centre mesta, ktorý v sebe nesie tichú, no nesmierne silnú historickú stopu. Hoci ho komunistický režim kedysi takmer úplne vymazal, jeho príbeh sa vďaka pamiatkarom a dobrovoľníkom znovu odkrýva.

Cintorín jednoducho vymazali z mapy

Pred viac ako 300 rokmi tu býval evanjelický cintorín, miesto, kde odpočívali obchodníci, šľachtici, mešťania, farári aj bežní Košičania. Komunistický režim ho však v 70. rokoch minulého storočia doslova vymazal z mapy – ostala iba pohrebná kaplnka, považovaná za prvú romantickú stavbu v meste.

Historička a pamiatkari pripomínajú, že ide o najstarší evanjelický historický cintorín na Slovensku. „To je miesto, kde sú dodnes ostatky evanjelikov, obchodníkov, šľachticov, mešťanov, intelektuálov, farárov aj bežných ľudí. Celé tie storočia sú pod nami,“ povedal pamiatkar Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu pre verejnoprávnu televíziu. Medzi pochovanými je aj dobrodruh Ondrej Gálik – muž, ktorý bojoval v meruôsmych rokoch aj v americkej občianskej vojne po boku generála Granta.

Súvisiaca téma FOTO: Z kaplniek na košickej Kalvárii vyniesli rakvy, plánujú ju rekonštruovať a archeológovia tu rozbiehajú výskum

Cintorín fungoval do roku 1889 a zosnulí tu odpočívali v pokoji až do totalitnej éry. Pamiatkar opisuje, že ho postihol smutný osud. S buldozérmi zničili všetky náhrobky, hroby, miesto zrovnali so zemou. Z plochy pietneho miesta vznikol park, ktorý si však nikdy nezískal popularitu – aj pre hlučné susedstvo známej väznice.

Spomienkou je pohrebná kaplnka

Jedinou zachovanou stavbou je neogotická pohrebná kaplnka rodiny Pohle–Rothovcov. Komunisti ju plánovali prerobiť na sklady či kaviareň, no napriek tomu prežila. Interiér však ukrýva aj svoje rany – čierne sadze z nelegálneho bývania prekryli pôvodnú ornamentálnu výmaľbu, ktorú dnes odborníci postupne skúmajú. Gembický doplnil, že všetci veria, že reštaurovaním sa jej vráti pôvodná krása.

Mesto spolu s odborníkmi a školami postupne prebúdza zabudnuté miesto k životu. Pamiatkari pochvaľujú to, čo sa tu posledných päť rokov deje. Študenti evanjelického aj katolíckeho gymnázia tu brigádujú, učia sa o hodnotách a dejinách. Z kedysi zničeného cintorína sa tak opäť stáva priestor, ktorý učí mladých generácií rešpektu k histórii a k pamiatkam, ktoré prežili aj najtemnejšie obdobia.