Rožňavská stanica, na ktorej zastal čas, sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. Zaradila sa k Mátheho vile a Prioru

Rožňavská železničná stanica získala tento rok oficiálny status národnej kultúrnej pamiatky. Ide o ďalší prírastok do rastúceho zoznamu povojnovej architektúry 20. storočia, ktorú štát začína systematicky chrániť. V tomto zozname sa nachádza aj Obchodný dom Prior, košická vila Mathé s ateliérom, pyramída Slovenského rozhlasu a ďalšie ikonické slovenské stavby.

Železničná stanica bola odovzdaná do užívania 2. marca 1973 pri príležitosti 700. výročia existencie mesta. Postavili ju za dva roky pracovníci košického Železničného staviteľstva, no paradoxne sa nezachovalo potvrdené meno hlavného architekta. Rožňavská stanica však aj bez tohto mena zostáva presným odtlačkom stavebného vývoja 60. a 70. rokov v bývalom Československu a autentickým dôkazom neskoro-modernistickej architektúry tohto obdobia.

„Ide predovšetkým o otvorené presklené rytmizované priečelie, geometrický prelamovaný strop, uplatnenie monumentálnych diel v obraze haly, kompozícia stien modelovaná drevenými a kamennými obkladmi a v neposlednom rade motív širokého monolitického schodiska, v tomto prípade vzletne prepojeného s monolitickou galériou, ktorá vo forme kubusu charakteristicky prestupuje presklenú fasádu haly. Dobovú autenticitu a architektonickú prestížnosť stavby zvyšujú celostne zachované autorské dizajnové prvky interiéru haly – paravány radiátorov, žardiniéry, info-boxy, vitríny,“ popisuje Krajský pamiatkový úrad Košice.

Výraznou súčasťou interiéru sú monumentálne betónovo-keramické reliéfy od manželov Lýdie a Milana Čepekovcov. Tí patrili v 70. rokoch medzi výrazne aktívny autorov, ktorí realizovali obdobné diela v občianských stavbách po celom východnom Slovensku.

Podľa pamiatkarov je rožňavská stanica ukážkovým príkladom doznievajúceho Bruselského štýlu iniciovaného úspechom Československého pavilónu na svetovej výstave Expo v roku 1958 v Bruseli, pre ktorý sú charakteristické geometrická hravosť, experimentovanie s možnosťami materiálov, subtilita konštrukcií, zapojenie výtvarných diel a celkový dojem optimizmu i nadšenia modernej povojnovej doby. V Rožňave sa tieto prvky zachovali vo výnimočne autentickej podobe.