Košice stratili jednu zo svojich výnimočných osobností. V piatok 7. novembra odišla na večnosť Alžbeta Linhardová, známa novinárka a publicistka, ktorú mnohí poznali jednoducho ako Liu. Tento mesiac by oslávila 76 rokov. Pre generácie košických novinárov bola ženou, ktorá nielen písala, ale učila písať – s trpezlivosťou a láskavosťou.
Jej profesionálna cesta bola pestrá. Písať začala ešte v školskom veku a už v mladosti sa objavila aj v Československej televízii, neskôr pôsobila ako redaktorka Košického večerníka, viedla aj Syndikát novinárov. Od spravodajstva cez občianske témy až po publicistiku – vždy ostávala verná hodnotám pravdivosti, poctivosti a úcty k ľudskému príbehu.
„Vyhľadávala obyčajných ľudí – s ich radosťami, starosťami aj veľkosťou, ktorá nebýva na prvý pohľad viditeľná. Jej texty mali dušu. Neponáhľali sa. Vedeli počúvať,“ spomínajú na jej prácu Jazerčania. Svoj profesionálny život zasvätila žurnalistike, ktorú brala ako službu ľuďom a svoje skúsenosti a schopnosti ďalej odovzdávala mladším či menej skúsenejším kolegom.
Linhardová získala počas kariéry množstvo ocenení, medzi nimi Cenu mesta Košice za celoživotnú tvorbu v roku 2011, dvojnásobné víťazstvo v Novinárskej cene Európskej únie v oblasti zdravia či viaceré regionálne i národné novinárske ocenenia. Je spoluautorkou aj prvej knihy o mestskej časti Nad jazerom z roku 2010.
Posledné roky bola dušou občasníka Jazerčan, ktorý vydáva mestská časť Košice – Nad jazerom. „Tvorila ich s láskou, dôslednosťou a úctou k ľuďom, o ktorých písala. Posledné číslo mala takmer hotové – zostalo po nej len pár nedokončených riadkov. Možno aj tie sú symbolom toho, že jej príbeh, práca a odkaz v nás ešte pokračujú. Ešte minulý týždeň sme spolu sedeli, pracovali, rozprávali sa, plánovali nové texty. Dnes už vieme, že to bola naša posledná spoločná práca. Betka, ďakujeme Ti za všetko, čo si nám dala. Za Tvoj pokoj, humor, múdrosť a veľké srdce. Navždy zostaneš súčasťou našich spomienok a každého vydania, ktoré po Tebe ponesie Tvoj rukopis,“ napísala zarmútená starostka Jazera Lenka Kovačevičová.
Jej strata zasiahla mnohých, nielen z radov jej bývalých kolegov, ale najmä občanov, ktorý ju stretávali na ulici, podujatiach či cez slová v novinových textoch.
„Veľmi smutná správa na ráno. Betka bola nielen excelentná novinárka, ale aj podnikateľka, keď dlhé roky viedla obchodík na Ždiarskej 5. Úprimnú sústrasť,“ zaspomínal si Martin. „Aj ja si na pani redaktorku s úctou spomína, keď písala o našom Jazernom maratóne a ako dôsledne a ľudsky pristupovala k všetkým informáciám, ktoré potrebovala vedieť, aby napísala krásny a pravdivý článok. Ďakujeme a s úctou budeme stále spomínať na dobrú dušu a pokorného človeka,“ ocenil jej prácu Peter.
„Bola to výnimočná novinárka, obetavá a svedomitá profesionálka, ktorá svoju prácu robila s láskou a oddanosťou. Zároveň bola človekom s veľkým srdcom — milá, empatická a vždy ochotná pomôcť iným. Jej odchod zanechal v našich srdciach prázdne miesto, no spomienka na ňu zostane navždy,“ smúti Tinka.
Symbolicky – v najnovšom čísle Jazerčana si miestni prečítajú jej posledné texty, ktoré budú akoby jej vlastnou rozlúčkou s čitateľmi, komunitou a mestom. Ostali po nej nedopísané riadky, no jej odkaz prežíva naďalej. V kolegoch, ktorých naučila pracovať so slovom. V čitateľoch, ktorí ju roky sledovali.