Na sociálnej sieti sa objavila ponuka, ktorá sa okamžite začala šíriť po celom Slovensku. Pani Zuzana oznámila, že chce svoje staršie, no starostlivo udržiavané auto darovať rodine, ktorá ho naozaj potrebuje. Žiadne predaje, žiadne „špekulácie“, len úprimná snaha pomôcť, tak to opísala v správe Štefanovi Farkašovi, správcovi známej aplikácie HAKA, ktorý jej výzvu zverejnil.
Renault Thalia 1.2 z roku 2009, takmer 200-tisíc kilometrov, pravidelné servisné prehliadky, v lete menené rozvody, technická aj emisná platné do roku 2027, dve sady kolies. Zuzana zdôraznila, že hoci ide o staršie vozidlo, motoricky je stále v dobrej kondícii. A práve teraz môže byť pre niektorú rodinu rozdielom medzi izoláciou a normálnym každodenným životom.
Zuzana sa rozhodla, že kontakt zverejňovať nebude, osloviť chce sama tých, ktorých príbeh ju presvedčí. A tie začali pribúdať prakticky okamžite.
Pod príspevkom sa spustila vlna reakcií, ktoré odhaľujú, ako náročný vie byť život bez auta, najmä ak rodina rieši zdravie detí či vlastné existenčné problémy. Ako prvá reagovala Zuzana, matka, ktorá sama vychováva chorú dcérku. Priznala, že ich dni sa točia okolo nemocníc, jej vlastných aj dcérkiných. Uviedla, že dcéra „má zdravotné problémy“, a preto často cestujú do nemocnice v Dolnom Smokovci. Opísala aj svoj zdravotný stav: minulý rok bola trikrát hospitalizovaná. Po práci si privyrába v ďalšej, keďže peniaze sú napäté a našetrenie na auto podľa nej „momentálne nie je možné“. Jej záver bol jasný: auto by im výrazne uľahčilo život.
Ďalší komentár pridal Peter. Namiesto seba hovoril o bratovi a jeho partnerke, ktorí vychovávajú synčeka s vážnymi zdravotnými komplikáciami. Vysvetlil, že ich dni sú plné ciest po lekároch, rehabilitáciách a špeciálnych centrách. Dieťa navštevuje špeciálnu škôlku vzdialenú 30 kilometrov od bydliska a rodina momentálne funguje len vďaka požičanému autu od starých rodičov. Brat každodenne dochádza do práce a jeho partnerka medzi Jablonicou a Trnavou. Peter dodal, že ich situácia je opísaná aj v zbierke na platforme Ľudia ľuďom.
Medzi reakciami sa objavil aj mimoriadne silný príbeh Kataríny. V krátkom komentári opísala takmer nepretržitý kolotoč starostlivosti o dvojdetnú rodinu, choré dieťa, starú mamu po mozgovej príhode a 80-ročnú babku po operácii bedrového kĺbu.
Pripomenula, že mladší syn sa narodil predčasne a „má diagnózu epilepsia“. Sama musí denne behať po lekároch, raz s deťmi, raz so staršími príbuznými. Priznala, že i Žijú v prenájme za 500 eur mesačne a opatrovateľský príspevok jej viackrát zamietli. Auto by pre nich nebolo výhodou, ale záchranou.
Pod výzvou sa objavili aj ďalšie desiatky príbehov. Rodiny s ťažko chorými deťmi, osamelí rodičia, ľudia po operáciách, pracujúci v sektoroch, kde sa bez auta nedá dochádzať.
Mnohí opisovali, že ich dlhodobo zachraňujú požičané autá príbuzných, iní priznali, že kvôli chýbajúcej doprave musia deti nechávať doma alebo odmietať terapie. Atmosféra pod príspevkom bola výnimočná, napriek ťažkým príbehom prevládal pocit spolupatričnosti.
Pani Zuzana si teraz z množstva komentárov vyberie rodinu, ktorej chce svoje auto venovať. A Farkaš pripomenul, že auto má pomôcť, nie stať sa predmetom kšeftu.