Turista prehovoril o tom, ako premotivovaná mama ťahala na Rysy uplakané dieťa, internet sa ihneď rozdelil na dve časti

Turista opísal na sociálnej sieti scénu, ktorú nedávno zažil pri potulkách v horách a ktorá ihneď na internete vyvolala stovky reakcií. Niektorí volajú po zodpovednosti, iní po nadhľade. Turistika s deťmi patrí medzi najkrajšie spôsoby, ako im vštepiť lásku k prírode. No niekedy sa hranica medzi dobrodružstvom a nebezpečenstvom rozmaže. V horách, kde dospelým tuhne dych, môže byť pre malé deti každý krok skúškou odvahy – a nie vždy dobrovoľnou.

V známej facebookovej skupine Vysoké Tatry sa tento víkend rozprúdila horúca diskusia po príspevku turistu Igora, ktorý na Rysoch zažil situáciu, aká v mnohých vyvolala otázku: Kam až môžu rodičia zájsť, keď chcú, aby ich deti „niečo vydržali?

„Cestou dole som stretol ’matku roka‘ – nechcem tu nadávať, ale napadlo ma, že na ňu sociálku zavolať. Idem dole smerom k sedlu Váhy a počujem ‚ja už nemôžem… mami prosím… mami… prosím…‘,“ začal svoje rozprávanie Igor.

Podľa jeho slov sa malé dievčatko s plačom, naviazané na lane za matkou, trápilo smerom k vrcholu. „A tesne predtým iný ‚otec roka‘ s podobne starou dcérkou, tá aspoň neplakala, ale evidentne sa jej to nepáčilo a bála sa,“ opísal. Dodal, že išli do „najužšieho exponovaného miesta asi 70 výškových metrov pod vrcholom“. „Načo je toto dobré? Dúfam, že zišli šťastne dole obe dievčatká. Myslím, že týmto im lásku k horám nevypestujú,“ uzavrel Igor.

VIDEO: Prekvapenie vo Vysokých Tatrách. Miestni sa zobudili do zimného rána, autá prikryl čerstvý sneh

Slováci sa rozdelili na dva tábory

Pod jeho statusom sa okamžite objavili desiatky reakcií. Mnohí mu dali za pravdu, že takéto výstupy s malými deťmi sú hazard. „To sú tí ultra premotivovaní turisti, ktorí si potrebujú niečo dokazovať… Načo je to dobré? Ešte v takom veku, kedy je to dieťa citlivé,“ napísala jedna z diskutujúcich.

Iní rodičia však zdôraznili, že každé dieťa je iné a krátkodobý plač ešte nemusí znamenať traumu. Veronika sa podelila o vlastnú skúsenosť: „Mne sa v lete 5,5-ročné dvojičky zasekli asi 200 metrov pod vodopádom Skok. Celý čas pohoda a tých posledných pár metrov bola katastrofa.“

Opísala, že deti dostali hysterický záchvat, kričali a zaprisahávali sa, že už nikdy nepôjdu do Tatier. „Vyplakali sa, najedli sme sa… a hodinu a pol lietali po potoku, dole v pohode, čo ja som nevládala,“ dodala s úsmevom.

Podľa nej obviňovať rodiča z jedného momentu je nefér: „Aj mne niekedy trhá srdce, je to normálna reakcia, že chceme dieťa ochrániť. Ale často stačí počkať a zistíme, že to nie je také tragické.“ „Aj mňa by označili za nezodpovednú, pritom deti boli šťastné,“ uzavrela.

Svoj pohľad pridala aj Lenka, ktorá upozornila, že na Rysy už od 1. novembra platí zimná uzávera. „Tak verím, že toto je len neskôr schválený príspevok a nie je to z dneška,“ napísala. Sama však priznala, že sa tiež stretáva s nepochopením okolia. „Naša skoro štvorročná behala, skákala po kameňoch okolo plesa, liezla hore-dole… babky múdrlantky zalamovali rukami, že jedno dieťa dusím pod bundou v nosiči a druhé si nechám dochriamať na skalách,“ uviedla ironicky.

Dodala, že ich výlet dopadol dobre: „Bábo žije, staršia vybláznená a maximálne spokojná. Tým len chcem povedať, že chviľkový moment, keď niekto niečo vidí a zhodnotí situáciu ako strašnú, môže byť v skutočnosti úplne iný.“