Košická univerzitná nemocnica lieči pacientov s Parkinsonovou chorobou pomocou adaptívnej stimulácie mozgu

Počet pacientov s Parkinsonovou chorobou sa do roku 2050 podľa odhadov zdvojnásobí. Ochorenie postihuje predovšetkým starších ľudí, no vplyv má aj prostredie, v ktorom žijeme. Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach dnes patrí medzi popredné pracoviská, ktoré ponúkajú najmodernejšie možnosti liečby tejto diagnózy – adaptívnu stimuláciu mozgu, technológiu porovnateľnú s najlepšími svetovými klinikami.

„Adaptívna stimulácia dokáže automaticky reagovať na činnosť mozgu a prispôsobiť liečbu aktuálnym potrebám pacienta. Vďaka tomu je presnejšia a účinnejšia,“ vysvetľuje Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky UNLP.

Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré poškodzuje nervové bunky zodpovedné za tvorbu dopamínu – látky nevyhnutnej pre riadenie pohybov a nálady. Medzi typické príznaky patria tras, stuhnutosť, spomalené pohyby a poruchy rovnováhy. Včasná diagnostika je kľúčová a opiera sa o klinické vyšetrenie, magnetickú rezonanciu a test reakcie na dopamínové lieky.

Galéria: 3 fotky

Základom liečby je farmakoterapia a pravidelný pohyb – aspoň 150 minút týždenne. Ak však lieky nestačia, UNLP ponúka dve pokročilé formy liečby – pumpovú liečbu a hĺbkovú mozgovú stimuláciu (DBS). Pri DBS lekári implantujú do mozgu elektródy, ktoré regulujú nervové signály a zmierňujú motorické prejavy ochorenia.

„V UNLP sa čoraz častejšie, u pacientov, kde nefunguje tradičný mód stimulácie, využíva adaptívna stimulácia, ktorá sa automaticky prispôsobuje činnosti mozgu a prispieva k presnejšej liečbe,“ objasňuje nemocnica.

Operácia prebieha pri vedomí pacienta, aby bolo možné okamžite sledovať účinok stimulácie. „Pacient počas zákroku vykonáva jednoduché úlohy – pohybuje rukami, vymenúva mesiace – a my hľadáme tzv. terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia účinná a bezpečná,“ približuje Škorvánek. Keď je poloha elektród optimálna, lekári ich natrvalo spoja s neurostimulátorom uloženým pod kožu.

Galéria: 3 fotky

Moderné zariadenia dnes umožňujú presné zacielenie prúdu a majú aj nabíjateľné batérie, ktoré vydržia roky. Pacienti odchádzajú domov po operácii v priebehu niekoľkých dní. Samotný stimulátor sa následne aktivuje po 3–4 týždňoch. „Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii daruje pacientovi roky kvalitného života,“ dodáva Škovránek.