Košice si pripomínajú 30 rokov od obrovského nešťastia, do ovzdušia unikal nebezpečný toxický plyn v železiarňach

V Košiciach si v úvode pracovného týždňa pripomíname 30 rokov od najtragickejšej udalosti v histórii tamojších železiarní. V piatok 27. októbra 1995 došlo vo vtedajších Východoslovenských železiarňach k výbuchu na potrubí a následnému úniku vysokopecného plynu, ktorý si vyžiadal 11 ľudských obetí a stovky zranených. Dodnes ide o najväčšiu tragédiu od spustenia výroby v železiarňach v roku 1965.

Evakuáciu zamestnancov nevyhlásili

K nešťastiu došlo počas zváračských prác na odstavenom potrubí, z ktorého mali byť predtým vytlačené zvyšky vysokopecného plynu. Zváranie však začalo skôr, ako sa dostali k pracovníkom výsledky analýzy odobraných vzoriek. Krátko po deviatej hodine ráno nastal výbuch a do ovzdušia unikol smrteľne jedovatý oxid uhoľnatý – plyn bez farby a zápachu.

Ako informuje denník Korzár, tragédiu prehĺbila aj nepripravenosť na následky havárie. Napriek prítomnosti policajtov, hasičov a zamestnancov nebola vyhlásená evakuácia, a ďalší pracovníci prichádzali do práce. Prvé prípady otráv sa začali objavovať po 15:30 hod., no príkaz na opustenie pracovísk prišiel až po 21. hodine večer.

Vyšetrovanie z roku 1996 prinieslo obvinenia voči piatim osobám. Po uplatnení amnestie prezidenta Rudolfa Schustera sa pred súd postavili dvaja. V roku 2002 dostal riaditeľ závodu Energetika dvojročný podmienečný trest a súd od potrestania majstra závodu Koksovňa upustil.

Dnes je bezpečnosť zamestnancov na prvom mieste

Po tragédii prijal košický podnik rozsiahle bezpečnostné opatrenia. U. S. Steel Košice určil zóny s vysokým a nízkym rizikom výskytu nebezpečných plynov, do ktorých majú vstup len zamestnanci vybavení osobnými detektormi a evidovaní v elektronickom systéme. Vybudovali sa stovky snímačov na monitorovanie plynov, pohotovostné stanice, alarmy „Man Down“ a systémy na privolanie Závodného hasičského útvaru.

Zriadené boli aj nové dislokované stanice s kyslíkovými prístrojmi, vysielačkami s GPS lokalizáciou a zariadeniami na oživovanie. Na všetkých pracoviskách dnes funguje horúca linka protiplynovej ochrany a „modré skrinky“ s únikovými maskami, ktoré majú pripomínať, že bezpečnosť je v železiarňach po tragédii spred tridsiatich rokov prvoradá.