VIDEO: Cestárka Jaroslava zo Spiša búra stereotypy, frézuje, kosí, jazdí na tatrovke. Keď som prišla, bol to šok, tvrdí

Nikde nie je napísané, že existujú čisto mužské alebo čisto ženské práce. Niektoré ženy sa neboja ísť vlastnou cestou – aj keď tá ich vedie po cestách plných výmoľov, snehu či asfaltu. Jednou z nich je Jaroslava zo Spišskej Novej Vsi, ktorá svojou odvahou a odhodlaním búra stereotypy v odvetví, kde by to málokto čakal. Už rok je zamestnankyňou Správy ciest Košického samosprávneho kraja a neľaká sa ani lopaty, ani volantu veľkej tatrovky.

„Pre kolegov, keď som tu prišla prvýkrát, tak samozrejme bol to šok, lebo chlapi nepočítajú s tým, že príde žena, ale veľmi pozitívne ohlasy som dostala a samozrejme je to aj také, že poniektorí sa boja, či to vôbec zvládne žena a či to budem vedieť urobiť tak ako oni... Postupne im ukazujem, že aj žena, ktorí sa nebojí chytiť lopaty, si vie presadiť svoje a vie sa presadiť aj v chlapskom kolektíve,“ priznáva s úsmevom Jaroslava, ktorá zabezpečuje úseky v okolí Spišskej Novej Vsi.

Jej pracovné dni sú pestré – od frézovania ciest, zálievok a pokládky asfaltu, cez kosenie, až po zimnú údržbu a odhŕňanie snehu so sypačom. „Práca ma veľmi baví, ja som úplne že nadšená z tejto práce a dúfam, že aj cesty budú v dobrom stave po mojej práci,“ dodáva s humorom.

Prácu v takomto odvetví si Jaroslava hľadala cielene, najprv si urobila vodičský preukaz v kategórii C a následne začala hľadať prácu na nákladných autách. Na sociálnych sieťach si Jaroslava okamžite získala pozornosť. Ľudia jej vyjadrujú obdiv aj podporu.

„Wauu, klobúk dole, držíme prsty, nech sa darí...“ odkázal Martin. „Nikde neje napísané, že žena nemôže robiť aj takú prácu... Držím palce, každá práca obnáša svoje plusy aj mínusy,“ pridala sa Mária. „Vidno na vás ako žiarite, keď hovoríte o svojej práci. To je super. Nech sa vám darí,“ povzbudila ďalšia komentujúca.

„Myslím si, že na sypači cez zimnú údržbu jej to ide určite lepšie ako niektorým iným mužom,“ poznamenala Ivana. Niektorí zas dodali, že v zahraničí ženy bežne šoférujú kamióny, autobusy či bagre, a teší ich, že podobný prístup sa dostáva aj na Slovensko. Objavujú sa síce aj pochybnosti, no tie Jaroslava berie s nadhľadom – pretože najlepšou odpoveďou sú výsledky jej práce.