Na Deň matiek si Lucia vypočula poslednú vôľu svojej mamy, teraz prosí obyvateľov Čečejoviec o pomoc pri jej plnení

Príbehy o strate rodinných pamiatok dokážu zasiahnuť srdcia mnohých ľudí. Spomienky uložené na fotografiách majú pre rodiny nevyčísliteľnú hodnotu, pretože zachytávajú chvíle, ktoré sa už nikdy nevrátia. O to bolestivejšie je, keď sa k nim človek nevie dostať, hoci vie, že kedysi existovali.

V podobnej situácii sa ocitla aj Lucia, ktorá žije dlhodobo v zahraničí a obrátila sa na ľudí so svojou prosbou o pomoc. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti vysvetlila: „Moja mama žila u strýka v obci Čečejovce na Majerskej 10 a odniesla si k nemu veci. Lenže dom bol strýkovej priateľky, ktorá zomrela, a oni museli z domu odísť. Mama sa ku veciam nedostala, aj keď som už medzičasom nadobudla bývanie. Veci sa ešte viac skomplikovali, lebo strýko zomrel v roku 2013 a mama dostala mozgovú príhodu v roku 2016, odvtedy bola ležiaca. Posledný rozhovor som s ňou mala na Deň matiek, keď mi povedala, nech zoberiem z toho domu šijací stroj a fotografie. Práve o tie fotky mi ide.“

Chce splniť poslednú vôľu

Lucia dodala, že mama v roku 2021 zomrela a ona by si veľmi želala naplniť jej posledné prianie. Ľudí preto prosila, aby jej dali vedieť, či dom na Majerskej ulici ešte stojí, či je obývaný a či sa tam nájdu spomínané fotografie. „Nič iné len fotky. Potrebujem len vedieť, či sa tam nachádzajú, aby som mohla splniť želanie mojej mamy,“ uviedla.

Na jej príbeh reagovalo množstvo ľudí. Nadežda napísala: „Ja opatrovala maminku 91-ročnú a už teraz mám všetky fotky vytriedené a pripravené pre príbuzných. Keď by bola katastrofa, spomienky sú prvé, čo zachraňujem. Držím palce, nech sa vám to podarí.“ Iní upozorňovali, že fotografie po zomrelých bývajú často vyhodené, ak nejde o priamu rodinu. Objavili sa aj rady, aby Lucia kontaktovala obecný úrad, kataster či prostredníctvom pošty nového vlastníka domu.

Pripomenula im hrdinku z Dunaja

Pod príspevkom vznikla aj emotívna diskusia, kde viacerí spomínali na spoločné známosti a pripomínali si ľudí, ktorí na fotografiách boli. „Prvá foto, úplne ako Marínka z Dunaja. Krásna žienka,“ napísala Jana, zatiaľ čo ďalší dodávali: „Ako herečky… krásne dámy.“ Nechýbali ani ponuky praktickej pomoci od ľudí, ktorí bývajú neďaleko a vedeli by sa ísť pozrieť, kto v spomínanom dome býva.

Lucia tak svojím príbehom nielen oživila spomienky na minulosť, ale zároveň ukázala, že aj v online priestore sa nájdu ľudia ochotní pomôcť. Či sa jej podarí fotografie nájsť, zatiaľ nie je jasné, no silná vlna podpory ukazuje, že nádej na vypátranie stratených spomienok stále žije.