Ťahanovčanka opísala smutnokrásny príbeh s mužom, ktorý prehrabával koše. Peniaze z fliaš chcel použiť na jedlo a lieky

Zas a znova sa potvrdilo, že príslovie „Nesúď knihu podľa obalu“ nie je len tak obyčajnou vetou. Mnohokrát vidíme situácie alebo správanie ľudí len z jedného uhla pohľadu, na základe ktorého si vytvárame súdy a predsudky predtým, než ich bližšie spoznáme alebo pochopíme, prečo robia tak či onak.

Dokonalým príkladom je aj príbeh Košičanky Michaely, ktorá pred pár dňami stretla na sídlisku Ťahanovce neznámeho muža ponevierajúceho sa popri odpadkových košoch. Namiesto toho, aby ho hneď odsúdila, tak sa mu prihovorila a to, čo sa dozvedela, v nej hlboko zarezonovalo.

„Ahojte Ťahanovčania. Môj dnešný zážitok bol dosť silný a nedá sa mi o tom s vami nepodeliť... Nebolo to prvýkrát, čo sa mi to tu stalo... Sedeli sme, prišiel pán dôchodca (bol triezvy ), hľadal v košoch len fľašky do fľaškomatu. Nedalo mi to sa nepýtať, či nechce niečo jesť alebo vodu, ale že nie... Nechali sme to tak, no po hodine sme pána opäť stretli – zasa raz som sa prihovorila, že už to nie je náhoda, opäť ale na inej ulici zbieral fľaše. Opýtala som sa ho prečo a že potrebuje peniaze na lieky a preto chodí v noci po košoch, aby mal na lieky a jedlo. Dali sme mu čo sme mohli a mali pri sebe. Nezabudnem na ten výraz tváre toho pána, slzy v očiach a s poďakovaním odišiel dôstojne...“ podelila sa o svoje stretnutie na sociálnej sieti.

Súvisiaca téma Babičke s vnúčatami daroval neznámy muž 10 eur na vstup do košickej ZOO, dobrí ľudia ešte nevymreli

Týmto príspevkom sa však nechcela verejne chváliť, ale apelovať na ľudí, aby si viac všímali svoje okolie a nerobili si unáhlené závery. „Čo chcem týmto príspevkom povedať? Neodsudzujte ľudí, čo stretnete v noci/večer, aj keď sa hrabú v koši... Niekedy stačí len pár viet a človek pochopí. Tak, prosím, neignorujte takých ľudí a niekedy sa stačí len zastaviť a opýtať sa, čo je vo veci a môžeme si pomôcť ďalej... Nikto nikdy nevie, ako skončí v budúcnosti,“ vyslovila skromné želanie na záver.

Jej snahu a dobré srdce mnohí ocenili a veria, že bude príkladom aj pre ďalších. „Veľká vďaka za tento príspevok a verím tomu, že to dopomohlo k tomu, že každý, kto si to prečíta a stretne toho pána na Ťahanovciach, tak mu pomôže. Šírme dobro,“ pochválila Andrea. „Vďaka za takých ľudí, ako si ty. Svet má ešte nádej. Ďakujem,“ pridala sa Jarka. „Veru, život píše rôzne osudy, ale na Slovensku je toto žiaľ ‚systematické’ a mnohí (hlavne tí, čo majú moc to ovplyvniť) na to zďaleka kašlú. Viac ľudí ako Vy a bude nám tu hej,“ poznamenal Jan.

Súvisiaca téma Ružinovčanku zaujal muž bez domova, ktorý sa pri hoteli hrá s kamienkami. Gabo je milý a nikdy nežobre, opisujú ho

Podobne ako Michaela, aj pani Jolana nazerá na svet a ľudí v ňom s rešpektom a bez predsudkov. „Mám dva príbehy. Pred niekoľkými týždňami som na ceste za vnúčatami videla jedného postihnutého chlapčeka (cca 10-ročného), ako sedí na lavičke na Berlínskej. Pýtal sa, či môže pohladkať môjho Maxíka... Medzi rečou mi hovorí: teta, ja mám dnes narodeniny.. Tak som ho objala a zagratulovala som mu. Ľudia čo vystupovali z autobusu sa divne pozerali, že objímam rómskeho chlapca... Alebo iný príbeh, tiež po ceste za vnúčatami som strela ženu, ktorá vyberala kontajner. Odrazu prešla cez cestu a hovorí mi: pani, mám dnes 64 rokov. Tiež som ju objala, zagratulovala a bolo mi jedno, koľko ľudí sa udivene pozerá! Ani jeden z nich nepýtal peniaze!... Človek nikdy nevie, kedy stretne anjela a ako je skúšaný.“