Nelegálny tabakový trh naberá na sile. Vládam ukrajuje miliardy eur

Pašovanie a falšovanie tabakových výrobkov sa stáva čoraz sofistikovanejším biznisom. Organizovaný zločin využíva moderné technológie a daňové rozdiely medzi krajinami, pričom nelegálna výroba sa čoraz viac presúva priamo do srdca Európskej únie. Potvrdzujú to nové dáta z pan-európskej štúdie o vývoji nelegálnej spotreby tabakových výrobkov, ktorú každoročne zostavuje spoločnosť KPMG. Objednávateľom štúdie je líder trhu, spoločnosť Philip Morris International.

V celkovom meradle sa v 38 európskych krajinách zahrnutých do štúdie KPMG v roku 2024 spotrebovalo 52,2 miliardy nelegálnych cigariet – čo predstavuje približne 10 % trhu. Straty na daňových príjmoch dosiahli podľa odhadov 19,4 miliardy eur, z čoho v rámci samotnej EÚ pripadá 14,9 miliardy eur.

Reakcia na vyššie dane

Za prudkým nárastom čierneho trhu stoja najmä výrazné zvýšenia spotrebných daní v jednotlivých štátoch a s tým súvisiaci rast cien cigariet.

„Ceny sú jednoznačne faktorom, ktorý tlačí spotrebiteľov k čiernemu trhu. Ak budú ďalej rásť, ľudia budú hľadať lacnejšie alternatívy – a tie sú dostupné práve na nelegálnom trhu: falzifikáty a pašované cigarety,“ upozorňuje Howard Pugh, odborník na boj proti nelegálnemu obchodu a bývalý konzultant Europolu.

Nelegálni obchodníci využívajú tento priestor a zaplavujú trh lacnými, neregulovanými, nezdanenými a často nekvalitnými výrobkami – vrátane falšovaných značiek. Práve falzifikáty predstavujú najzávažnejší problém: v roku 2024 sa ich v EÚ spotrebovalo 15,3 miliardy kusov, čo je medziročný nárast o viac ako 20 %. Ďalším problémom sú cigarety, ktoré sú síce vyrobené legálne, ale následne sú pašované do krajín, kde nemajú oficiálnu distribúciu. Ich objem dosiahol 8,2 miliardy kusov.

Peniaze na financovanie kriminality

Štúdia taktiež upozorňuje na nárast počtu nelegálnych fabrík priamo v krajinách predaja. Kriminálne skupiny sa jednoducho presúvajú do krajín s vyšším daňovým zaťažením. Počet cigariet zadržaných v nelegálnych továrňach sa v roku 2024 takmer zdvojnásobil – z 239,9 milióna na 472,6 milióna kusov.

„Zisky, ktoré zločinci získavajú z podvodov s tabakovými výrobkami, slúžia ako financovanie kriminality – sú to peniaze, ktoré umožňujú ďalšiu trestnú činnosť,“ varuje Pugh. Nelegálny trh s tabakom je teda nielen daňovým problémom, ale aj vážnym bezpečnostným rizikom.

Christos Harpantidis, senior viceprezident Philip Morris International (PMI) pre vonkajšie vzťahy, potvrdzuje: „Nelegálny obchod s tabakom ohrozuje európsku ekonomiku, verejné zdravie, bezpečnosť aj sociálnu stabilitu. Najviac zasiahnuté sú trhy s vysokými daňami a cenami – ako Francúzsko či Holandsko.“

Francúzsko patrí k vôbec najviac postihnutým krajinám: v roku 2024 sa tam spotrebovalo 18,7 miliardy nelegálnych cigariet – z toho takmer 7,8 miliardy boli falzifikáty. V Holandsku sa objem nelegálnych cigariet po zvýšení daní v priebehu jedného roka viac ako zdvojnásobil a dosiahol 17,9 % celkovej spotreby. Ak by sa tieto cigarety kupovali legálne, vo Francúzsku by sa na daniach vybralo o 9,4 miliardy eur a v Holandsku takmer 900 miliónov eur viac.

Naopak, krajiny ako Grécko, Bulharsko, Taliansko či Portugalsko, ale aj Ukrajina mimo EÚ, dosiahli v boji proti čiernemu trhu významný pokrok. Grécko napríklad zaznamenalo medziročný pokles spotreby nelegálnych cigariet o 6,2 percentuálneho bodu – na úroveň 17,5 %, čo je najväčší pokles za poslednú dekádu.

„Predvídateľné daňové režimy a dôsledné presadzovanie práva sa ukazujú ako účinný nástroj v boji proti čiernemu trhu,“ hovorí Massimo Andolina, prezident PMI pre Európu. Podľa neho môžu ostatné štáty čerpať inšpiráciu práve z krajín, ktoré dosiahli pokrok. „Európa si nemôže dovoliť prichádzať o dôležité príjmy v čase, keď sú potrebné na obranu, bezpečnosť či sociálne programy,“ dodáva.

V celkovom meradle sa v 38 európskych krajinách zahrnutých do štúdie KPMG v roku 2024 spotrebovalo 52,2 miliardy nelegálnych cigariet – čo predstavuje približne 10 % trhu. Straty na daňových príjmoch dosiahli podľa odhadov 19,4 miliardy eur, z čoho v rámci samotnej EÚ pripadá 14,9 miliardy eur.