Len prednedávnom sme informovali o tom, že polopodzemné kontajnery, ktoré mali zveľadiť okolie Košíc, šetriť miesto, znížiť zápach, byť neprístupné škodcom a byť ekologickejšie, sa tak trocha míňajú svojmu účinku. Samozrejme, stále možno hovoriť o tom, že ide o decentnejšie riešenie ako pri klasických klietkových kontajneroviskách, no jeden bod ostal stále nevyriešený.
Mesto Košice pri predstavení svojho plánu o vybudovaní polopodzemných kontajnerovísk na jednotlivých sídliskách avizovalo ako jeden z benefitov tohto typu kontajnerov, že sú odolnejšie voči vandalizmu či pokusom o neoprávnené vybratie odpadu. Nový typ kontajneroviska mal teda zabezpečiť, aby sa v ich blízkosti nenachádzalo rozhádzané oblečenie, zvyšky jedál či smeti z domácností. Ani to však nepomohlo.
Pre miestnych „vyberačov odpadu“ nie je ani táto novinka prekážkou. Skočia dovnútra, preberú si čo potrebujú a pohodlne vyskočia von, akoby sa nechumelilo. Doteraz sa občania chytali za hlavy, keď videli neporiadok pred kontajnermi, teraz sa chytajú za srdce, keď pri otvorení kontajnera nájdu namiesto odpadu živého človeka.
Takáto situácia sa stala nedávno na Terase, kedy sa v kontajnerovisku nachádzalo malé dievča, tentokrát mal rovnakú skúsenosť pán z Jazera, ktorý tam našiel chlapca.
Video sa nezaobišlo bez reakcií, ktoré smerovali kritiku na bezvýchodiskový problém súvisiaci s marginalizovanými skupinami. Na to reagovala aj starostka Jazera Lenka Kovačevičová: „Tak tie kontajnery za to nemôžu, vari kvôli marginalizovaných rómskym komunitám nebudeme nič robiť, lebo sa všade dostanú... Treba si uvedomiť, že Košice sú mesto s najväčším počtom práve tejto komunity. Význam polopodzemných kontajnerov v rámci nakladania s odpadmi je väčší – od usporiadania nádob na verejnom priestore, eliminácie potkanov, chladenia odpadu v zemi atď.“
Táto téma je však nekončiacou špirálou, ktorá sa nedá vyriešiť lusknutím prsta. Miestni preto poukázali na to, že polopodzemné kontajnery neboli šťastným riešením a dalo sa to urobiť lepšie a efektívnejšie.
„Kontajnery za to nemôžu, ale môžu za to ľudia, ktorí si nespravia prieskum, aké kontajnery by boli najlepšie pre našu komunitu,“ okomentoval Miroslav. „Polopodzemné kontajnery nefungujú, u nás sú potrebné podzemné kontajnery, aby sa do nich nedalo vliezť. Sú to kontajnery iba s malým otvorom hore, vďaka tomu sa do nich nedá vojsť alebo vkladať veľké predmety,“ súhlasí Angela.
„Tie kontajnery nie sú dosť hlboké, viď v Lučenci je to úplne iná káva. Tam keď by raz vliezol, už by späť nevyliezol, čiže opäť pokus o nejaké riešenie, ktoré nebolo poriadne urobené, ale to nič, zvykám si, hlavne odvtedy, kedy som si kúpila byt na Jazere, že to šlo dole vodou,“ podelila sa o svoju skúsenosť Andrea.
S výstavbou polopodzemných kontajnerov začalo mesto ešte v závere minulého roka. Spolu pribudlo 40 kontajnerovísk v 19 vybraných lokalitách, čo predstavuje sumu 1 milión eur. Mesto však nepoľavuje a chce pokračovať v rozširovaní kontajnerovísk aj na ďalších miestach. A hoci zámer mesta smeruje k civilizovanejšiemu nakladaniu s odpadom, prax ukazuje, že niektoré sociálne problémy technológia sama nevyrieši.