VIDEO: Košičan Tomáš po skoku do bazéna ochrnul, zabojoval však a dnes vďaka neapolskej pizzi žije plnohodnotný život

Košičan Tomáš Horanský zažil chvíle hrôzy po nerozvážnom skoku do detského bazénu. Výsledkom bolo, že takmer navždy ochrnul a po tom, ako sa naučil znovu chodiť, sa rozhodol splniť si sen. Dnes je jediným akreditovaným výrobcom a zároveň aj inštruktorom neapolskej pizze v metropole východu. Na Slovensku sú podľa neho len traja, ktorí získali certifikáciu pod prestížnou značkou Gruppo La Piccola Napoli Pizza & Food. Po vážnej nehode s poškodenou miechou stál pred rozhodnutím – vzdať sa, alebo zabojovať. Rozhodol sa bojovať a našiel nový zmysel v pečení pizze. Nechcel však robiť obyčajnú pizzu, hľadal niečo, čo by ho vystihovalo.

Pre Tomáša je neapolská pizza viac než jedlo – je to symbol prekonávania, vášne a hľadania nového začiatku. V každom kúsku sa ukrýva príbeh aj kus jeho duše a srdca. S týmto výnimočným Košičanom sme sa porozprávali o jeho ceste aj sile nevzdávať sa. Jeho famóznu neapolskú pizzu sa môžete naučiť piecť aj vy, stačí ho kontaktovať prostredníctvom sociálnych sietí.

Ako si pamätáte na ten osudný moment?
Bol som pri vedomí, lenže paralyzovaný, nemohol som sa hýbať. V ten moment som bol otočený hlavou pod vodou a už som pil vodu. Stačilo málo a už by som sa utopil.

Čo vám ako prvé prebehlo hlavou po dopade?
Najprv som myslel, že som dostal kŕč. Potom, keď ma kamaráti vyberali z vody, som cítil bolesti okolo krku.

Čo bolo pre vás najťažšie v prvých dňoch po nehode?
Že nie som pri svojej rodine a že nie som sebestačný a pravdepodobne budem odkázaný na pomoc druhých.

Čo alebo kto vás presvedčil, že to zvládnete?
V podstate ma nikto nemusel presviedčať, kvôli rodine som sa musel reštartovať a bojovať. Samozrejme, bola tam podpora zo strany rodiny. Nikdy, ale nikdy sa netreba vzdávať... Zmena nastala v opatrnosti, čo sa týka niektorých aktivít, a poučiť aj moje deti, ako si vážiť život, lebo stačí sekunda a zmení sa vám život nenávratne.

Vnímate po nehode život a ľudí okolo seba inak?
Život áno, vnímam inak, keďže mám nejaký deficit. Ľudia sú stále rovnakí, ako sa vraví, že vám budú závidieť aj chorobu. (Nie všetci)

Stretli ste sa po úraze s predsudkami alebo s ľuďmi, ktorí vás podceňovali?
Áno, v národnom rehabilitačnom centre som zachytil rozhovor jedného pána, ktorý citujem: "Títo ľudia, čo sú tu, už nikdy nebudú mať normálny život."

Prečo ste si za nový začiatok vybrali práve pizzu? Čím vás oslovila?
Zhoda náhod, rozmýšľal som, ako sa môžem vrátiť späť a byť prospešný. Oslovila ma svojou autenticitou, slobodou, ľahkosťou... Mám rád robiť veci inak, ako robia ostatní ľudia.

Poznáte množstvo trikov a techník spojených s prípravou neapolskej pizze – prezraďte nám nejakú zaujímavosť, ktorú bežný človek netuší?
Jasné, teraz je veľký trend "leopardie" vzory pri neapolskej pizze (čierne bodky), žiaľ, považuje sa to za chybu aj v Taliansku, takzvané kiahne. Samozrejme, všetko sa dá, ale s mierou.

Máte dnes sen alebo cieľ, ktorý vás poháňa vpred – v živote či v oblasti gastronómie?
Áno, riadim sa mojím mottom: „Spolu zmeníme pizzu na Slovensku.“ Čo to znamená? Chcem, aby si aj ľudia vychutnali cesto, pár ingrediencií, ktoré spolu hrajú, a nie pol kila čo najlacnejšej šunky či salámy, kde zabijú všetky chute. Pizza nie je o tom, že čím viac ingrediencií tam dám, tým je lepšia. Samotné cesto je múka, voda, droždie, soľ – tam vzniká život a samotná fermentácia, nič viac vám netreba.

Čo by ste na záver odkázali mladým ľuďom, ktorí sa často púšťajú do nerozvážnych výziev len zo zábavy?
Môj odkaz pre nich znie: nespoliehajte sa na šťastie, ja som ho mal, ale vy ho nemusíte mať... Ani si neviete predstaviť, aká to je bolesť, čo prežívajú vaši najbližší, čo cítite vo vnútri seba a vás to požiera, keď neviete chrániť svojich blízkych. Lebo oni musia chrániť vás. Už to slovo "chlap" chráni svoju rodinu, je niekde v pozadí. Prosím každého, dbajte o svoju bezpečnosť, o bezpečnosť blízkych. Jedna sekunda vám zmení celý život a čo je najhoršie, že sa to už nedá vrátiť späť.