V pondelok 26. mája nečakane zomrel vo veku 61 rokov Peter Šturák. Zosnulý bol gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg a dlhoročný dekan Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity. Tá o jeho úmrtí informuje na svojom webe aj na sociálnej sieti.
Šturák sa narodil 25. februára 1964 v Košiciach. Kňažskú vysviacku prijal v roku 1988. Ako kňaz pôsobil v Toryskách a Sabinove, kde bol neskôr vymenovaný za okresného dekana. Počas svojho života neúnavne spojil duchovnú službu s akademickým povolaním.
Bol profesorom teológie, významným cirkevným historikom a rešpektovanou autoritou v oblasti dejín Gréckokatolíckej cirkvi 20. storočia. Je autorom vyše 250 publikácií aj viacerých vedeckých monografií, ktoré významne obohatili historické poznanie o utrpení cirkvi počas totalitného režimu.
Od roku 1996 pôsobil ako pedagóg na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove, kde v rokoch 2007 – 2015 a 2015 – 2023 zastával funkciu dekana. Počas tohto obdobia významne prispel k rozvoju fakulty i celej univerzity, za čo bol viackrát ocenený doma i v zahraničí.
Bol čestným členom viacerých akademických a cirkevných inštitúcií a aktívne sa podieľal na beatifikačných procesoch blahoslavených biskupov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka. V roku 2011 mu bol udelený čestný titul Monsignore, neskôr aj titul mitroforného protojereja.
Jeho život bol svedectvom viery, vzdelanosti a oddanej služby. Zanechal po sebe manželku Gabrielu a tri deti – synovia Peter a Dávid pokračujú v jeho duchovnom odkaze ako gréckokatolícki kňazi.
Predčasné úmrtie prekvapilo mnohých a pod príspevkom na sociálnej sieti pribúdajú kondolenčné správy. Na zosnulého si s láskou spomínajú aj jeho veriaci aj kolegovia, ktorý si tohto významného kňaza pamätajú ako dobrosrdečného, múdreho a spravodlivého človeka.
„Monsignor profesor Peter Šturák ma síce učil iba jeden semester, takže som ho nestihol spoznať bližšie, no aj za tú krátku dobu pôsobil ako príjemný profesor s priateľským prístupom. Mal zmysel pre humor, čo robilo jeho hodiny o to príjemnejším,“ spomína na svojho vysokoškolského vyučujúceho jeden zo študentov. „Úprimnú sústrasť rodine. Christos voskrese! Skvelý učiteľ, na cirkevné dejiny som sa vždy tešila,“ pripája sa aj Žaneta.