Cestovanie vlakom, v ktorom sa vezú študenti je vždy zážitok. V piatok cestujú z hlavného mesta domov a v nedeľu zas naspäť. S preplnenými vlakmi v týchto dňoch sa nestretávajú len ľudia na západnom Slovensku, ale aj v iných mestách. Stránka Nekŕmte nás odpadom sa rozhodla uverejniť postreh jednej cestujúcej mamičky.
„Posledné roky, mesiace, dni, sa zamýšľam, kam tento svet speje. Len k horšiemu. Môj zážitok z nedele 2. marca. Bola som vo vlaku s mojimi deťmi. O 3 mestá ďalej nastúpila iná mamička s malým, cca 2-3 ročným, chlapčekom, smer Bratislava. Vlak nebol plný tak, že ľudia stáli, no všetky miesta na sedenie boli obsadené,“ začína svoje rozprávanie mamička zo západného Slovenska. Cestujúci vo vlaku boli väčšinou mladí študenti s kuframi, smerujúci na internát, a svoje ubytovanie v hlavnom meste kvôli vysokým školám. Túto informáciu vie, pretože so svojimi deťmi vystúpila z vlaku na zastávke, kde nadväzuje spoj na známy bratislavský internát. Keďže išla tým smerom, tak videla, že všetci vystúpili z rýchlika, nastúpili na spoj a vystúpili tam.
„Ale späť k veci. Každý mladý študent mal položenú tašku, ruksak, bundu či osobné veci na druhom sedadle, vedľa seba, a tým pádom si mamička s malým dieťaťom nemala kde sadnúť, aj keď úpenlivo hľadala jedno miesto pre svojho malého syna. Skoro každý mladý v tom rýchliku sedel, slúchadlá v ušiach a pozeral do mobilu, alebo sa tváril, že mamičku s malým nevidí. Prešla 2 vagóny, no neúspešne! “ rozhorčene dopĺňa cestujúca žena.
Pýta sa preto verejne, kde je rešpekt, solidarita a slušnosť? „To dnešných mladých neučia?! Akože človek obsadí dve miesta a vidí, že nebolo nikde voľné? To kam spejeme? Toto som veru, vo veku dnešných mladých, nezažila. Ak sa to stalo, čo bola rarita, mladý bol za hulváta a neslušného a dohovorilo sa mu, aj od cudzích. Dnes sa každý tvári, že nič sa nedeje, nevidia, nepomáhajú,“ pokračuje mamička, ktorá nakoniec druhej mamičke uvoľnila jedno miesto. Dala si menšie dieťa na kolená a uvoľnila miesto pre jej drobca. „Smutné kam speje svet. A už nejaké tie desiatky rokov žijem. Sme veľmi voči sebe neohľaduplní,“ ukončila solidárna mama.
Pre rodiny s deťmi sú určené špeciálne vozne
Pod príspevkom sa rozprúdila diskusia medzi cestujúcimi. Mnohí si spomenuli na to, že existujú špeciálne pre rodičov s deťmi detské vozne. „Keď mali študenti miestenku, nevidím dôvod uvoľňovať miesto. A keď niekto má batoh vedľa seba na voľnom sedadle, tak sa ozvem a požiadam ho, aby si ho spratal. Určite by som nestála s malým dieťaťom niekde v uličke. Do budúcna je tiež vhodné kúpiť si miestenku, keď už teda cestujem zrovna v taký deň, kedy sa študenti presúvajú z/na internáty,“ uvádza Monika.
Sandra má už svoje študentské časy za sebou a rozhodla sa prispieť svojim názorom. „A mamička, ktorá si nekúpila miestenku, je úplne v pohode? Ja som cestovala často, keď som študovala a pamätám si, že dôchodcovia si častokrát za to 1 euro nekúpili miestenku, hoci mali lístok zadarmo a potom nás študentov otravovali a vyháňali. A to už nikomu nepríde drzé?“
Ďalšia cestujúca sa tiež pridáva do skupiny ľudí, ktorí si za miestenku radšej priplatia symbolický príplatok a má zaistené miesto vo vlaku. „Ak človek cestuje a s deťmi a nie len s deťmi, na dlhšiu cestu, vždy je lepšie zakúpiť si miestenku. Ak má niekto položenu kabelku, ruksak, tašku na sedadle, vždy sa opýtam a bez akýchkoľvek poznámok dá preč. Stačí sa len opýtať,“ doplnila svoj pohľad Lucia.
„Cestujem s deťmi často, aj vlakom. Vo vlakoch sú vyhradené vozne pre rodiny s deťmi, kde majú právo na sedenie rodiny s deťmi a študenti tam nemajú čo robiť. Môžu si tam sadnúť, keď je tam voľné, no keď prídu rodičia s deťmi, musia im uvoľniť miesto v danom vozni a keď odmietajú, treba zavolať vlakvedúcich a oni to poriešia,“ zapája sa do diskusie mamička Simona.
V diskusii sa našli aj ľudia, ktorí nesúhlasia s týmto príspevkom. „Myslím, že je to nezodpovednosť rodiča, keď čaká na zázrak, že budú vo vlaku voľné 2-3 miesta a ešte ideálne vedľa seba, aby rodinka mohla pohodlne sedieť vedľa seba… a ak je pravda to, že všetci študenti mali na vedľajšom sedadle položené osobné veci, tak je taktiež normálne požiadať o to, aby to sedadlo uvoľnil. Nie je to hanba sa opýtať,“ píše mladá Gréta, ktorá tiež roky cestovala v preplnených vlakoch ako študent a ešte sa jej nestalo, že by jej niekto nevyhovel, keď ho požiadala, aby osoba uvoľnila sedadlo, keď na ňom mala položené svoju bundu alebo tašku.
Podľa niektorých chybou môže byť aj v Železničnej spoločnosti Slovensko a spôsobe, akým predáva lístky na vlak. „ZSSK je schopná predať neobmedzené množstvo lístkov do vlaku, ktorý má kapacitu 400 miest. Samozrejme, k tomu predá 400 miesteniek,“ pridáva sa do debaty Michal. Poukazuje na to, že železničné spoločnosti vo svete majú dávno zavedené všetky rýchliky a diaľkové vlaky povinne miestenkové. To znamená, že každý má svoje miesto a keď sa predá posledné miesto vo vlaku, tak už sa tam nik iný nedostane. „Tým pádom sa vylučuje možnosť, že si dakto kúpi lístok a z Košíc do Bratislavy bude stáť v uličke alebo pred WCkom. Proste sa cestuje kultúrnejšie a nie ako dobytok,“ podotkol cestujúci.