Jazerčan použil modernú technológiu a vrátil susedov o niekoľko desiatok rokov späť v čase, keď záveje boli samozrejmosť

Staršie ročníky si už len s úsmevom na tvári spomínajú na časy, keď počas zimy napadli obrovské kopy snehu. Dnešné deti a mládež vidia bohatú snehovú pokrývku hlavne v Tatrách či na rakúskych a talianskych kopcoch. Šikovný fotograf z košického sídliska Nad jazerom sa však rozhodol, že všetkým ukáže ako má taká pravá zima vyzerať.

„Takto ma vyzerať poriadna zima na Jazere,“ uviedol k fotografii talentovaný Košičan Milan, ktorý rád spomína na dobu, keď záveje neboli raritou, ale bežnou súčasťou zimy na východe. Záveje znázornil aj na fotografii zo Ždiarskej ulice, ktorú priložil k svojmu príspevku na sociálnej sieti. Má to však háčik, na pomoc si tentokrát zobral technické vymoženosti. Autor upravil svoju fotografiu zo súčasnosti vo Photoshope a ešte ju prerobil cez program Midjourney, čím docielil výsledok obrovských snehových závejov.

Pri pohľade na obrázok si mnohí vybavili časy, keď Košice dostali poriadnu nádielku počas 80. a 90. rokov. „Bolo tak..cca 30 rokov dozadu, keď musela nastúpiť ťažká technika na Jazere,“ zaspomínal si jeden zo susedov. Majitelia áut z tejto situácie neboli nadšení, pretože v Košiciach tak nasnežilo, až úplne zasypalo zaparkované vozidlá a museli ich odhrabávať lopatami a hľadať si práve to svoje.

Z kalamity sa tešili najmä deti

Pani Marianna si spomína na zimu z roku 1998. V tom čase mala chrípku, s vysokými horúčkami ležala doma v posteli, ale vonku bola poriadna kalamita. „Preto si to pamätám, lebo moja mama zohnala minipluh, ktorý odpratával sneh neďaleko nášho bloku, aby vyslobodila auto, pretože ma musela dostať k lekárke.“

Ďalšia žena si s úsmevom spomína na tie časy, keď sa ako malé dievčatko zobudila do takého prostredia, aké je zobrazené na obrázku. Bolo to úžasné, čarovné. Soňa dokonca vyjednávala s rodičmi, či musí ísť v takej kalamite do školy.

Viacerí sa zhodujú, že z takého množstva snehu mali ako deti obrovskú radosť a boli to pekné zážitky. Najviac sa však tešili, keď im kvôli kalamitnému stavu v škole vyhlásili kalamitné prázdniny a oni mohli ísť von a zabávať sa s kamarátmi na snehu. Niektorí si dokonca stavali bunkre, pretože snehu neubúdalo.

„Chceme ísť na diskotéku, odpracte cesty,“ odkázali cestárom

Nezabudnuteľný zážitok opisuje v diskusii aj pani Jana, ktorá v takom počasí išla na ples Ekonomickej univerzity do Jumba. „Autá nemali šancu, na cestách boli len také vykopané úzke tunelíky pre chodcov, ja v opätkoch a pelerínke som pešo cupkala prespať k babke,“ prispieva úsmevnom príhodou Košičanka.

V roku 1999 bola nútená iná pani aj s kolegyňou prejsť od Palackého ulice po Hlavnú poštu pešo v závejoch o 5:30 hod. do práce. Všetky autobusy končili na Palackého kvôli závejom. „Prepravky s pečivom nosili v rukách chlapi od električkovej zastávky do potravín Lipa, lebo v nich zapadli. To bol tuším február. V pekárňach ťahali dennú, nočnú tí istí, lebo iní sa nedostali do práce pre kalamitu. To bola zima,“ spomína si Mária.

Jedna rodina mala počas takej kalamity zapnutú Košickú rozhlasovú stanicu, kde mohli ľudia volať ohľadom hocičoho, teda mohli sa tam prijímať aj sťažnosti. „Dodnes si pamätám, že tam volali ľudia z Furče, že oni chcú ísť do mesta na diskotéku, tak nech láskavo cestári upratajú cestu, mestská hromadná doprava vrátane električiek nejazdila,“ zasmiala sa Jazerčanka.

Nejdnému susedovi vŕta v hlave otázka, že ako by to dopadlo dnes, keby napadli takéto kopy snehu? Viacerí sa zhodli v názore, že ľudia by nadávali kvôli tomu, že je nereálne prejsť po chodníku a hľadali by vinníkov, ktorí neodpratali sneh.

Našli aj takí, ktorí si na sneh a celkovo zimu neradi spomínajú a aj teraz už netrpezlivo očakávajú príchod jari.