Pedagogička anglického jazyka Diana Ganzarčíková: So žiakmi občas rapujeme predpoveď počasia

Má bohaté skúsenosti s učením gymnazistov ale aj mladších detí. K výučbe angličtiny pristupuje kreatívne, veľmi rada využíva tímovú spoluprácu žiakov. V Americkom centre založila Readers´Club pre stredoškolákov i stretnutia rodičov s najmenšími deťmi pri spoločnom čítaní. Diana Ganzarčíková aktuálne učí na ZŠ Nám. L. Novomeského anglický jazyk, ktorý deťom otvára brány do sveta.

Kedy ste pocítili túžbu venovať sa hlbšie anglickému jazyku?

Už na základnej škole som mala rada angličtinu. Potom som navštevovala Evanjelické gymnázium J. A. Komenského (EGJAK), kde sa mi páčilo všetko - hodiny s lektormi z USA, knihy písané v angličtine, ešte aj nepopulárna gramatika a celá skladba jazyka. Páčilo sa mi, aký tvárny a hravý vie tento jazyk byť a zároveň som si veľmi uvedomovala, do akej miery mi otvára brány do sveta. 

Angličtinu ste už vyučovali na gymnáziu a teraz na základnej škole. Nie je jednoduché “presedlať” zo starších študentov na žiačikov. Nemáte napríklad teraz na deti väčšie nároky?

Učila som maturantov ale aj mladších žiakov na osemročnom gymnáziu, takže tá zmena nebola až taká dramatická. Teraz učím na Lacáku (ZŠ Nám L. Novomeského 2), čo je jazyková základná škola. Deti sú veľmi šikovné, ale áno, zmenila som trochu prístup k hodinám a k tomu, na čo kladiem dôraz. V každej triede je dobré sledovať spätnú väzbu a poradiť sa aj s kolegami, čo sa im osvedčilo.

Anglické čítanie s rodičmi a deťmi | Readers Club s básnikom Petrom Burzynskim

Využívate nejaké kreatívne postupy výuky?

Keď učíte jazyky, máte v tomto smere obrovskú výhodu. Hodiny jazyka sú predovšetkým o komunikácii, a to dáva priestor na všeličo kreatívne. Veľmi rada robím so žiakmi tímové projekty - minulý rok siedmaci vytvárali rozhlasovú hru, ktorú si aj nahrávali v skupinkách. Často tvoríme plagáty a postery, či už papierové alebo digitálne. Nedávno som však skúšala niečo nové a šiestaci mali za úlohu zarapovať predpoveď počasia. Mali mikiny, šiltovky, aj hudobný sprievod. Možností je veľmi veľa.

Majú deti radi angličtinu ako predmet?

Väčšinou áno. Metodika výučby je naozaj prepracovaná tak, aby sa tento predmet mohol učiť zábavne a interaktívne. Deti chcú komunikovať, takže je výhodou, že na hodinách vieme túto ich potrebu naplniť. Veľkým faktorom je aj vnútorná motivácia žiakov - angličtinu buď potrebujú už teraz (aby si mohli pozrieť svoj obľúbený seriál, zahrať hru a pod.) alebo vedia, že ju budú potrebovať v budúcnosti. 

V čom majú žiaci najväčšie medzery?

Mne sa zdá, že v detailoch, teda v gramatike. Vedia toho vyjadriť veľa, ale na presnosť nekladú dôraz. To však neznamená, že by nevedeli úspešne komunikovať, čo je úžasné, keď hovoríme o 11,12-ročných.

Čo všetko využívate v rámci Amerického centra v Košiciach?

Okrem toho, že je to knižnica a požičiavam si knižky, je to aj veľmi príjemné prostredie. Pre mňa najdôležitejší je čitateľský klub. Ale odkedy učím angličtinu, rada sem vodím aj svojich žiakov. Plánujem využiť aj kontakty, ktoré Americké centrum má a pozvať k nám do triedy nejakú zaujímavú osobnosť. Bola som aj na stretnutiach či na školení pedagógov. Celkovo sa mi páči, že je to komunitné miesto. Veľmi si vážim, že som dostala možnosť vyskúšať si aj jeden svoj “komunitný” nápad – moja dcéra ešte nedávno chodila do škôlky, a chcela som vymyslieť niečo, kde môžem pracovať s angličtinou a môžem ju brať so sebou, a tak vznikli stretnutia rodičov s deťmi pri spoločnom čítaní knižiek v anglickom jazyku.

  S dcérou Lujzou | Readers Club

Pravidelne v centre s kolegami organizujete súťaže v anglickom jazyku. Môžete o nich povedať niečo viac?

Bola to súťaž EGJAK Games, ktorú som zo začiatku mala na starosti ja. Žiaci súťažia v tímoch, čiže musia kooperovať, aby boli úspešní a plnia rôzne typy úloh, ktoré sa týkajú angličtiny a kultúry anglofónnych krajín. Do organizácie sú zapojení aj žiaci z gymnázia a súčasťou akcie je aj malý seminár pre pedagógov. Spolupráca na tomto projekte s centrom bola veľmi povzbudivá a celá súťaž bola pre mňa osobne ohromnou skúsenosťou.

Založili ste aj Readers´Club pre stredoškolákov. O akých knižkách zvyknete diskutovať a ako to celé prebieha?

Myšlienka čitateľského krúžku vznikla v období, keď som učila na EGJAK-u literatúru anglofónnych krajín. V tom čase som objavila Book Club v Americkom centre, a veľmi sa mi tam páčilo. Volala som tam aj svojich žiakov, ale pochopila som, že budú potrebovať vlastný priestor vo svojej vekovej kategórii.

Som nesmierne vďačná, že sa nám podarilo ten nápad aj zrealizovať, pretože sa nám vytvorila malá komunita úžasných mladých ľudí, mávame výborné rozhovory o literatúre, ale aj o živote.

Nemajú zábrany vyjadrovať svoje názory?

Sformovala sa veľmi otvorená skupina a všetci sa cítia slobodní vyjadriť svoj názor. Čítame väčšinou kratšie texty, najmä poviedky a občas aj básne amerických autorov ako Edgar Allan Poe, Ernest Hemingway, Lydia Davis alebo Sandra Cisneros. Všetko prebieha v angličtine. Občas skúšame aj niečo napísať, prípadne máme hostí. Minulý rok to bol napr. spisovateľ Jonathan Gresty so svojou knihou Cudzincov kabát. S dobrovoľníčkou Kikou Kolárovou vždy prichystáme aj nejaké jedlo, čo len vylepšuje atmosféru. 

Pracujete už aj so škôlkarmi. Viete teda porovnať a povedať, v akej pozícii sa cítite najlepšie?

Skúšať pracovať s rôznymi skupinami detí človeka vyskúša aj obohatí. Myslím, že v každej práci sa viem nájsť a viem mať radosť z každej hodiny, kde vidím dobrú spätnú väzbu.

Aké máte profesijné plány do budúcna?

Mám doma dve deti, ktoré sú na základnej škole, takže moje plány do ďalších rokov sú trochu prispôsobené tomu, aby sme zvládli každodennú logistiku. Momentálne rada pracujem so žiakmi na základnej škole a teším sa, ak sa mi podarí nájsť trochu času na dobrovoľníctvo a zrealizovať nejaký nápad. Uvidíme, kam ma to dovedie o pár rokov.