Dopravná revolúcia? Vlaky z Košice-Bratislava nekončia: Prichádza viac expresov a lacnejšie lístky, tvrdí poslanec Smeru

V posledných dňoch sa v médiách rozprúdila diskusia o údajnom rušení IC vlakov na trase medzi Košicami a Bratislavou, čo spôsobilo vlnu kritiky. Opoziční poslanci z Progresívneho Slovenska (PS) tvrdili, že vláda ohrozuje dostupnosť dopravy pre stovky ľudí, ktorí sú na rýchle vlaky závislí. Andrej Sitkár, poslanec za stranu SMER-SD, však tieto obvinenia rázne odmieta a tvrdí, že vlaky nerušia, naopak, má ich byť ešte viac.

IC vlaky končia, ale netreba panikáriť

Podľa Sitkára sú IC vlaky už dlhodobo stratové a málo využívané. „IC vlaky sú dnes poloprázdne a každoročne stratové. Premáva v nich len 165 ľudí na vlak,“ vyjadril sa Sitkár pre portál Košice:Dnes a dodal, že naopak, Expres vlaky vozia až 1000 pasažierov. „Namiesto 11 vlakov bude po novom jazdiť denne 16 vlakov, a to každú hodinu,“ vysvetlil Sitkár. Jedinou zmenou je, že IC vlaky nahradia Expresy, ktoré budú o niečo pomalšie, no zastavia aj v ďalších mestách ako Považská Bystrica či Ružomberok.

Lacnejšie a pohodlnejšie cestovanie

Sitkár zároveň zdôraznil, že Expresy budú lacnejšie než IC vlaky. „Expresy sú dnes lacnejšie ako IC – 2. trieda je za 18-19€, zatiaľ čo v IC stojí lístok 24-25€,“ uviedol. Navyše, študenti a dôchodcovia budú môcť v týchto vlakoch cestovať zadarmo, čo doteraz v IC vlakoch nebolo možné.

Opozičná kritika zostáva bez odpovede

Opoziční poslanci PS sa vyjadrili aj k environmentálnym otázkam spojeným s plánovanou leteckou linkou medzi Košicami a Bratislavou. Lucia Gurbáľová z KDH dokonca tvrdí, že Slovensko ide proti ekologickým trendom v Európe. Sitkár verí, že letecké spoločnosti posúvajú technológie dopredu a tým zmierňujú dopad na prírodu. Dodal, že na ďalšiu kritiku z radov opozície reagovať nebude.

Za krajinami EÚ zaostávame, počet rýchlostných vlakov chcú zvyšovať

V rámci ekologických cieľov sa EÚ snaží podporiť častejšie a udržateľnejšie železničné spojenia. Napríklad plán EÚ na rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) podporuje prepojenie železníc medzi krajinami a zavádzanie zelenších technológií. Cieľom je do roku 2030 zdvojnásobiť počet vysokorýchlostných vlakov a do roku 2050 tento počet strojnásobiť. Tento plán sa zameriava na zlepšenie interoperability, kvality služieb a infraštruktúry, vyplýva zo správy vydanej Eurokomisiou. 

V tomto kroku však Slovensko nie je výnimkou. Hoci rýchlovlaky ako TGV alebo ICE zostávajú populárne v krajinách ako Francúzsko alebo Nemecko, existuje rastúca podpora pre pomalšie regionálne spoje, ktoré dokážu prepraviť väčší počet cestujúcich s nižšími nákladmi a menším ekologickým dopadom, uvádza analytický portál Statista.

Tento trend sa odráža aj v politike viacerých európskych krajín, kde sa snažia o zvýšenie kapacity železničnej dopravy bez výrazného zvyšovania rýchlosti, pričom hlavný dôraz kladú na frekvenciu a dostupnosť spojov. Týmto spôsobom dokážu lepšie pokryť potreby cestujúcich a zároveň prispievať k zníženiu uhlíkovej stopy v porovnaní s leteckou a automobilovou dopravou