Prečo oslavujeme Cyrila a Metoda práve 5. júla? Dátum nemá so solúnskymi bratmi nič spoločné, stanovili ho v 19. storočí

Deň 5. júl je tradične v našej krajine spojený s pripomenutím si pamiatky solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Štátnym sviatkom je tento deň nielen na Slovensku, ale aj v susednej Českej republike. Prečo práve piaty júl? Sám osebe totiž tento dátum nemá žiadnu spojitosť s bratmi zo Solúna. O jeho zavedení rozhodla katolícka cirkev v 19. storočí pri oslavách tisíceho výročia príchodu bratov na Veľkú Moravu.

Konštantín (pred smrťou prijal rehoľné meno Cyril) a Metod prišli na Veľkú Moravu v roku 863 ako vyslanci Byzantského cisára. Moravské knieža Rastislav v tom období hľadal spojenca proti susednej Franskej ríši a logicky sa obrátil na vtedajšiu druhú Európsku veľmoc - Byzanciu. Okrem iného na Veľkú Moravu bratia doniesli písmo, ktoré sa nazývalo hlaholika a stalo sa prvým slovanským písmom. Hlavnou úlohou Konštantína a Metoda bolo na Morave vytvoriť cirkevnú organizáciu nezávislú od franských biskupov.

Solúnski bratia sa pôvodne slávili v marci

Pamiatka solúnskych bratov sa v minulosti tradične pripomínala v treťom mesiaci roka, 9. marca. Tento dátum sa spája s úmrtím arcibiskupa Metoda v roku 885. Napriek tradícii, ktorá bola založená na historických faktoch sa cirkev rozhodla oslavy presunúť. Stalo sa tak v roku 1863, kedy sa na Morave, ale aj na Slovensku konali veľké mileniálne oslavy príchodu solúnskych bratov.

Nový termín padol na 5. júl a rozhodol o ňom vtedajší pápež Pius IX. Tento deň sa napokon ujal a pripomína sa nielen na dnešnom Slovensku, či v Česku, ale napríklad aj v Chorvátsku. Zaujímavosťou je, že cirkev sa týmto sviatkom snažila vyvážiť sviatok Jána Husa, ktorý bol vtedy stále považovaný za kacíra a v Čechách jeho sviatok slávia 6. júla.

„Pri príležitosti miléniových osláv príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu sa uskutočnilo množstvo aktivít, ktoré zorganizovali predstavitelia katolíckej, ako aj evanjelickej cirkvi. Hlavnými koordinátormi slávností boli banskobystrický biskup Štefan Moyses, spišský biskup Ladislav Zábojský a evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Nitra, ktorá niesla symbolickú pozíciu pamätného Metodovho mesta, mala byť centrom hlavných slávností,“ píšu o oslavách príchodu Konštantína a Metoda v roku 1863 historici Martin Hetényi a Peter Ivanič.

Čo ostalo po Konštantínovi a Metodovi na Slovensku dodnes? Veľa toho nie je, hovorí historik

Solúnski bratia sa napokon dostali až do slovenskej ústavy. V preambule najvyššieho zákona štátu sa spomína cyrilometodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy. O čo však pri týchto pojmoch z preambuly ústav ide konkrétne, však už ďalej definované nie je.

Historik Vladimír Turčan zo Slovenského národného múzea upozorňuje, že misia Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu sa skončila neúspechom, pretože jej nositeľov z krajiny vyhnali a zvíťazilo západné chápanie kresťanstva.

„Jediné čo by sa dalo spomenúť v súvislosti so Slovenskom je to, že tie udalosti sa odohrávali aj na slovenskom území. Na juhozápadnom Slovensku však v 9. storočí pôsobil biskup Wiching, čo je pre nás a pre naše dejiny omnoho podstatnejšie. Nitra bola biskupstvo, to nemali skoro žiadne krajiny v okolí, poznáme meno biskupa, ktorým bol Wiching. O arcibiskupovi Metodovi napríklad nevieme ani kde mal sídlo, kým my máme lokalizované biskupstvo a biskupa v písomných prameňoch. To je pre naše dejiny veľmi dôležité,“ povedal pre Bratislavak.sk historik.

Vladimír Turčan v súvislosti s Konštantínom a Metodom spomína aj rozšírený omyl, o tom že solúnski bratia na Veľkú Moravu priniesli kresťanstvo. V skutočnosti na našom území už predtým pôsobili cirkevné misie predovšetkým z Franskej ríše. Jedna z nich zrejme okolo roku 828 vysvätila kostol kniežaťa Pribinu v Nitre.

„Dôkaz o tom, že Konštantín a Metod prišli na územie, kde už kristianizácia prebiehala je aj v texte pozývacieho listu kniežaťa Rastislava, ktorým požiadal byzantského cisára o misiu. Tam sa hovorí, že tu pôsobili kňazi z Nemiec, Vlách, Grécka. Úlohou Konštantína a Metoda bolo dať tejto prebiehajúcej kristianizácii určitú zjednocujúcu formu a predovšetkým to, aby ju ovládala miestna veľkomoravská mocenská elita.“

Na území Slovenska sa napokon historicky uchytila západná forma kresťanstva, ktorá sa formovala pri vzniku uhorského štátu. Slováci taktiež nepíšu hlaholikou, či azbukou, ale latinkou. Kultúrne a politické dedičstvo solúnskych bratov sa naopak presadilo u južných a východných Slovanov.