Košičanov je čoraz menej. Z mesta odišlo niekoľkotisíc obyvateľov

Slovákov je stále menej a menej. Ich počet v roku 2023 klesol a Slovenská republika (SR) tak mala ku koncu roka 2023 celkovo 5 424 687 obyvateľov. V porovnaní s rokom 2022 sa tak počet Slovákov znížil o viac ako 4000 osôb.

Veľkosť populácie klesla už tretí rok po sebe, kým predtým 75 rokov rástla. „Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2023 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii samostatnej SR, ale za posledných 100 rokov,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu (ŠÚ) SR Zuzana Podmanická.

Pokles celkového počtu obyvateľov SR v roku 2023 ovplyvnil najmä prirodzený úbytok obyvateľstva. V priebehu minulého roka v našej krajine zomrelo viac ako 54-isíc osôb a narodilo sa takmer 49-tisíc detí. Počet zomretých bol teda na Slovensku vyšší ako počet živonarodených detí už štvrtý rok za sebou.

Dôvodom je nízka pôrodnosť

Počas rokov 2020 až 2022 tento fakt ovplyvňovala vysoká nadúmrtnosť, v rokoch 2022 a 2023 zasa pokles počtu narodených detí. „Prirodzený úbytok obyvateľstva v SR pokračoval v roku 2023 napriek tomu, že sa úmrtnosť po troch pandemických rokoch dostala na dlhodobý priemer. Na veľmi nízku hodnotu sa však dostala pôrodnosť, počet živonarodených detí klesol pod 50-tisíc,“ povedala Podmanická.

Počet narodených detí klesá posledných šesť rokov. „Išlo však len o mierne hodnoty, ktoré nenaznačovali zásadnejšiu zmenu trendu vývoja. Výrazný prepad počtu narodených v posledných dvoch rokoch vedie nielen k historickým minimám pôrodnosti, ale aj k celkovému úbytku obyvateľstva,“ vysvetlil ŠÚ SR.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil celkový počet obyvateľov žijúcich na Slovensku, je migrácia. Úrad poukázal na to, že počet prisťahovaných naďalej prevyšoval vysťahovaných z krajiny, no nedokázal eliminovať prirodzený úbytok obyvateľstva. „V roku 2023 sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt viac ako 5900 ľudí, čo bolo o 1400 osôb viac ako počet vysťahovaných,“ dodali z úradu.

Ako sú na tom jednotlivé kraje?

V priebehu šiestich rokov, teda od roku 2018, môžeme badať pokles obyvateľov takmer vo všetkých krajoch. Najviac ľudí momentálne žije v Prešovskom kraji, čo predstavuje viac ako 808-tisíc osôb. V porovnaní s rokom 2018 je to približne o 16-tisíc ľudí menej.

„Prešovský kraj je a zostane na prvom mieste. Je tam mladšie vekové zloženie, je tam viac rómskeho obyvateľstva s vyššou pôrodnosťou, ale celkovo je v tomto kraji vyššia pôrodnosť. Na druhej strane je to kraj s vysťahovávaním obyvateľov, to rast spomaľuje a spomaľovať bude. Aj v rámci kraja sú veľké rozdiely,“ povedal pre náš portál Branislav Bleha, profesor demografie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Druhým najľudnatejším je Košický kraj, v ktorom žije bezmála 780-tisíc obyvateľov. Pred šiestimi rokmi v kraji evidovali takmer o 20-tisíc ľudí viac. Treticu najľudnatejších krajov uzatvára Bratislavský kraj, kde žije niečo cez 728-tisíc obyvateľov. V porovnaní s rokom 2018 ide o výrazný nárast počtu osôb, keďže v najzápadnejšom kraji dnes žije o 77-tisíc ľudí viac ako pred šiestimi rokmi.

„Bratislavský kraj je „až“ tretí, ale pravda je, že pred 30 rokmi bol druhý od konca, druhý populačne nejamenší. Čiže sa v rebríčku „prediera“ nahor, a netreba zabudnúť, že je to rozlohou zďaleka najmenší kraj, hoci je jeho súčasťou aj hlavné mesto,“ ozrejmil demograf.

Najmenej ľudnatým krajom je Trnavský kraj, ktorý svoje obyvateľstvo v priebehu šiestich rokov rozšíril o približne tritisíc ľudí. „V Trnavskom kraji sa zvyšuje počet obyvateľov dominantne vďaka okresu Dunajská Streda – najmä jeho západnej časti, kam smeruje časť suburbánnych migrantov z Bratislavy, respektíve dosťahovaných z iných častí Slovenska, ktorí chcú žiť v zázemí mesta,“ dodal demograf Branislav Bleha.

Kompletný zoznam vývoja počtu obyvateľov si môžete pozrieť nižšie.