Štyri mestské časti namiesto 22? Košičania by mohli rozhodnúť v referende, ako bude vyzerať budúcnosť mesta

Téma veľkého počtu mestských častí v Košiciach patrí medzi dlhoročné problémy, o ktorých sa síce veľa hovorilo, no reálne riešenie doteraz neprichádzalo. To sa teraz mení. Poslanci Národnej rady SR totiž schválili novelu zákona o meste Košice, za ktorou stoja poslanci Igor Šimko (Hlas-SD) a Andrej Sitkár (Smer-SD). Ich návrh má ambíciu zásadne zmeniť fungovanie mesta a znížiť počet mestských častí, ktorých je dnes až dvadsaťdva.

Nový model je postavený na dvoch scenároch. Prvým je možnosť, aby samotné mesto pripravilo vlastný návrh územného členenia – maximálne do desiatich mestských častí, pričom každá musí mať aspoň 5-tisíc obyvateľov. Tento návrh by musel vzniknúť do marca 2027 po dohode s poslancami a starostami. Následne by o ňom rozhodli obyvatelia v referende, ktoré by sa mohlo konať spolu s parlamentnými voľbami. Tie by mali pripadnúť na jeseň 2027.

Ak by však referendum nebolo úspešné alebo by Košičania návrh odmietli, nastupuje automatický scenár. Od roku 2030, prípadne 2031, by sa mesto rozdelilo na štyri mestské časti, ktoré by kopírovali súčasné okresy Košice I až IV. Cieľom je podľa predkladateľov zabrániť ďalšiemu odkladaniu riešenia a prinútiť mesto k systémovej zmene.

Súvisiaca téma PRIESKUM: Kto by vyhral parlamenté voľby na Slovensku v apríli? Ficovi dýcha na krk Republika

Zmeny sa dotknú aj fungovania samosprávy. Počet mestských poslancov sa zvýši zo 41 na 51, pričom každá mestská časť by mala mať svojho zástupcu. Naopak, počet miestnych poslancov v mestských častiach by sa mal znížiť približne o 40 percent a ich odmeny o tretinu. Novela zároveň počíta so zavedením tretieho viceprimátora, ktorý by mal mať na starosti práve racionalizáciu počtu mestských častí.

Predkladatelia argumentujú najmä financiami. Podľa Igora Šimka stojí súčasný model Košičanov takmer 9 miliónov eur ročne na chod 22 úradov, starostov a aparátov. Peniaze by podľa nich mohli ísť efektívnejšie napríklad do infraštruktúry, škôl či verejných priestorov. Reforma má preto priniesť nielen jednoduchšie riadenie mesta, ale aj úspory.

Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. júna tohto roka, pričom niektoré zmeny začnú platiť až po samosprávnych voľbách v októbri 2026. Už teraz je však jasné, že Košice čaká v najbližšom období zásadná diskusia o tom, ako má mesto fungovať a tentoraz o nej môžu rozhodnúť aj samotní obyvatelia.

Súvisiaca téma Prvý predvolebný prieskum ukázal, ako by volili Košičania. Kto je favoritom na budúceho župana Košického kraja?

Igor Šimko sa v poslednom období výraznejšie profiluje v regionálnych témach a jeho meno sa čoraz častejšie spomína v súvislosti s možnou kandidatúrou na predsedu Košického samosprávneho kraja. Hoci to oficiálne nepotvrdil, jeho aktivita a mediálna viditeľnosť naznačujú, že nejde len o jednorazovú legislatívnu iniciatívu. Či je práve tento návrh redukovania mestských častí plusovým bodom v jeho potenciálnej kampani, ukážu až nasledujúce mesiace.

Napadnutie na Ústavnom súde

Ombudsman Róbert Dobrovodský v stredu uviedol, že na Ústavnom súde napadne zákon o meste Košice, ktorého novelou poslanci v utorok znížili počet mestských častí. Dôvodom sú najmä pozmeňujúce návrhy prijaté v druhom čítaní, podľa ktorých má mať každá mestská, respektíve miestna časť automaticky svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve. Podľa verejného ochrancu práv však takýto model môže narušiť základný princíp rovnosti volebného práva.

„Som presvedčený, že takáto právna úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a porušuje rovnosť volebného práva obyvateľov mesta, ako aj právo kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva na rovnaký prístup k voleným funkciám,“ upozornil Dobrovodský.

Problém vidí v tom, že jednotlivé mestské časti majú výrazne odlišný počet obyvateľov. Ak by každá z nich mala garantovaného poslanca, hlasy voličov by nemali rovnakú váhu. To sa zároveň premieta aj do nerovných podmienok pre kandidátov, keďže na zvolenie by v rôznych obvodoch potrebovali rozdielny počet hlasov.

Ombudsman zároveň upozorňuje aj na dlhodobejší problém, a to pevné určené hranice mestských častí, čo by neumožnilo mestskému zastupiteľstvu reagovať na dynamiku demografických zmien. Dobrovodský preto o situácii informoval aj prezidenta SR Petra Pellegriniho a avizoval, že po zverejnení zákona v Zbierke zákonov podá návrh na jeho preskúmanie vrátane návrhu na pozastavenie účinnosti.