Košičan zverejnil inzerát, v ktorom chce darovať 13-ročú pudlíčku Sisi. Kým jedni kritizujú, ďalší vyjadrili pochopenie

V košických online skupinách sa opäť rozprúdila emotívna diskusia, ktorá nenechala ľudí chladnými. Tentoraz ju odštartoval príspevok o darovaní staršieho psa, ktorý vyvolal vlnu reakcií – od pochopenia až po ostrú kritiku.

„Darujeme Sisi, 13-ročnú pudelku aj so zdravotným pasom. Je pokojná a na cudzích ľudí či psov si musí chvíľu zvykať. Stále vie skákať, keď má radosť, a rada uteká za vtáčikmi. Bývala prevažne v dome, teraz je v byte. Sme v Košiciach,“ uviedol autor v príspevku.

Súvisiaca téma Dagmar zo Sliača opísala útok na svojho 17-ročného psíka, voľne pustený pes ho zranil, jeho majiteľka sa ani nepohla

Objavili sa rôzne názory

Pod inzerátom sa okamžite začali kopiť komentáre, pričom mnohé z nich boli veľmi kritické. Viacerí ľudia nedokázali pochopiť, prečo sa niekto rozhodne darovať psa po toľkých rokoch, ktoré spolu prežili. „Ako môžete urobiť niečo také po 13 rokoch?“ pýta sa jedna z diskutujúcich. Ďalší pridávajú ešte ostrejšie slová a hovoria o sklamaní či nedostatku empatie.

Niektoré reakcie zachádzali ešte ďalej. „Dávať preč 13-ročného psíka… to si nezaslúži,“ píše ďalšia komentujúca. Objavili sa aj názory, že pes by mal zostať so svojím majiteľom až do konca života, keďže ide o záväzok a formu lojality.

Diskusia však nebola len o kritike. Objavili sa aj pohľady, ktoré sa snažili situáciu vnímať z iného uhla pohľadu. Katarína uviedla, že dôvody môžu byť rôzne a nie je vylúčené, že mu zomrel jeho pôvodný majiteľ. Doplnila, že pes si môže zvyknúť aj v novom prostredí, ak sa dostane do naozaj dobrých rúk. Zároveň sa našli aj ľudia, ktorí prejavili záujem o adopciu.

Autor príspevku neskôr reagoval s tým, že pes nie je jeho a že okolnosti sa medzičasom zmenili. Naznačil tiež, že ak sa nikto neprihlási, príspevok pravdepodobne odstráni.

Súvisiaca téma Pozorným Košičanom neunikli pouliční umelci pri Auparku, pri sebe majú opäť sediacich psíkov. Čo na to Sloboda zvierat?

Téma darovania starších zvierat pravidelne vyvoláva medzi ľuďmi silné emócie. Na jednej strane stoja tí, ktorí zdôrazňujú zodpovednosť voči zvieraťu až do konca jeho života, na druhej tí, ktorí upozorňujú, že životné situácie sa môžu zmeniť a nie vždy je možné sa o zviera postarať tak, ako by si zaslúžilo.

Podobné prípady tak opäť otvárajú otázku, kde je hranica medzi zodpovednosťou a realitou každodenného života. Jedno je však isté – osud zvierat nie je Košičanom ľahostajný, čo potvrdzuje aj silná odozva v diskusii.