• 29. marec 2026 o 15:00 / aktualizované 30. marec 2026 o 21:45

FOTO: Pamätáte si na tetu na blšáku, ktorá predávala lósy? Košičanky na fotke okamžite spoznali svoju babku

FOTO: Pamätáte si na tetu na blšáku, ktorá predávala lósy? Košičanky na fotke okamžite spoznali svoju babku
Foto: Facebook/Potulky mestom Košice, M.B.

V spomienkach Košičanov žije obraz usmievavej ženy, ktorá predávala lósy na miestnom blšáku. Jej prítomnosť dodávala bežným dňom nevšedné teplo a ľudskosť.

Košice si pamätajú množstvo malých príbehov, ktoré sa nikdy nedostali do učebníc dejepisu, no napriek tomu v ľuďoch zanechali silnú stopu. Jedným z nich je aj spomienka na nenápadnú ženu, ktorú mnohí stretávali na uliciach pri každodenných nákupoch či prechádzkach. Stačilo pár mincí, krátky rozhovor a úsmev – a z bežného dňa sa stal o čosi príjemnejší.


Košický blšák dopĺňala predavačka lósov

Aj po rokoch sa ukazuje, že práve takéto drobné momenty si Košičania pamätajú najviac. „Kedysi na ulici bežná vec, tetky čo predávali lósy. Foto z blšáku v Košiciach,“ podelil sa s obyvateľmi metropoly východu Michal. Pod starou fotografiou na sociálnej sieti okamžite rozbehla vlna spomienok. Mnohí ľudia si pani spájajú s detstvom a každodennými rituálmi. „Ja som pri tejto pani strávila skoro celé moje detstvo. Bola to milá žena,“ spomína Sandra. Podobne reagovali aj ďalší, ktorí si na ňu pamätajú ako na usmiatu a láskavú predavačku.

Slavomíra aj Dominika hneď na fotke spoznali svoju starú mamu. Ďalší diskutujúci potvrdzujú, že mnohí ju poznali osobne. Spomienky dopĺňajú aj ľudia, ktorí s ňou prichádzali do kontaktu pri práci či v bežnom živote. „Pracoval som ako kuchár v novej nemocnici na Terase. Brala od nás kuchynský odpad. Bola veľká pracantka. Nech odpočíva v pokoji,“ zaspomínal si Tibor.


Spomienky Košičanov pribúdali. „Zlaté 90-te roky... tiež predavači novín na ulici, niekedy medzi autami chodili na rušnej križovatke,“ píše Ladislav. Iní dopĺňajú konkrétne miesta, kde bolo možné podobných predajcov stretnúť. „Kupce ľudze, bo nebude. Pred Priorom a pred Domom potravín,“ spomína ďalší komentujúci.

Diskusia sa však neobmedzila len na samotný predaj stieracích žrebov. Mnohí opisujú pani predavačku ako pracovitú a aktívnu ženu aj mimo tejto činnosti. „Ona okrem toho predávania lósov potom aj ťažko manuálne pracovala okolo svojho domu... chovala veľa rôznych zvieratiek,“ uviedla Janka s tým, že dnes už odpočíva v pokoji.

Starý záber tak opäť pripomenul, že aj obyčajné postavy z ulíc môžu mať v životoch ľudí výnimočné miesto. A hoci sa časy menia a podobné predaje už z ulíc takmer vymizli, spomienky na nich zostávajú – často silnejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo.


Predaj stieracích žrebov im prinieslo namiesto šťastia smrť

S témou predaja žrebov sa však spája aj temnejšia kapitola z 90. rokov. V roku 1994 otriasol Slovenskom prípad známy ako „Otec“, ktorý poukázal na odvrátenú stránku tohto biznisu. Rodina z obce Dubové sa v náročnej finančnej situácii rozhodla kúpiť licenciu na predaj stieracích žrebov v nádeji, že si tak pomôže.

Namiesto zlepšenia si však narobil mladý manželský pár dlh približne 150-tisíc korún, čo ich dostalo do ešte väčších problémov. Ich zúfalá situácia napokon vyústila do brutálnej vraždy, ktorá dodnes patrí medzi najznámejšie kriminálne prípady svojej doby.

Minútky zo Slovenska