Slovensko prišlo o leteckú legendu, zomrel otec Bielych Albatrosov Marián Sakáč

Do neba odišiel človek, ktorý strávil v oblakoch veľkú časť svojho života. Správa o úmrtí podplukovníka Mariána Sakáča zasiahla leteckú komunitu aj širokú verejnosť. Vo veku nedožitých 70 rokov odišiel muž, ktorého meno bude navždy spojené s jednou z najvýraznejších kapitol slovenského vojenského letectva. Je to smutný odchod, no mnohí veria, že je teraz tam, kde sa cítil najviac doma – na oblohe, ktorú miloval najviac.

„Sú ľudia, ktorí zanechávajú za sebou stopu na oblohe. Marian Sakáč bol jedným z nich. Práve v roku, keď sa chystáme osláviť 35. výročie založenia legendárnej akrobatickej skupiny Biele albatrosy, nás zasiahla správa, ktorú nikto z nás nechcel počuť. Muž, ktorý stál pri zrode tohto výnimočného projektu, muž, ktorého vízia a odvaha dali krídla celej generácii slovenských pilotov, navždy odletel,“ informovala o úmrtí stránka Medzinárodných leteckých dní SIAF.

Súvisiaca téma Zomrel pilot Ján Šušo Susanyi, ktorého mnohí poznali vďaka SIAF. Odišiel tam, kde to najviac miloval

Marián Sakáč bol pilotom pravého krídla na pozícii 2 a svoje skúsenosti a znalosti z letectva posúval aj ďalších generáciám pilotov. Stál za založením vojenskej akrobatickej skupiny Biele Albatrosy a bol dušou projektu, ktorý ukázal, že aj malá krajina môže mať veľké ambície a dokáže reprezentovať svoje letectvo na úrovni, ktorá si získava rešpekt doma aj v zahraničí.

Myšlienka vytvoriť leteckú akrobatickú skupinu vznikala už koncom 80. rokov, no reálne sa začala napĺňať 27. novembra 1990, keď Sakáč zhromaždil pilotov z 2. leteckého školského pluku v Košiciach, ktorí mali chuť a predpoklady na náročné skupinové akrobatické lietanie. Podľa SIAF bol Sakáč osobnosťou, ktorá nebola len pri zrode tohto zoskupenia, ale bola motorom, ktorý túto myšlienku posúval dopredu.

Kto boli Biele Albatrosy?

Oficiálna akrobatická skupina Vzdušných síl SR Biele Albatrosy pôsobila v rokoch 1991 až 2004 pod hlavičkou Vojenskej leteckej akadémie v Košiciach. Lietali na ikonických prúdových cvičných lietadlách Aero L-39 Albatros československej výroby, ktoré boli natreté v slovenských farbách a dopĺňali ich dymové generátory v trikolóre.

Prvýkrát sa predstavili pod týmto názvom 3. augusta 1991 počas otvorenia Majstrovstiev sveta v parašutizme na letisku Boľkovce pri Lučenci. Postupom rokov sa formácia rozširovala, program naberal na náročnosti a skupina začala zbierať úspechy aj za hranicami Slovenska. Po zániku federácie v roku 1993 prešli pod novovzniknuté slovenské vzdušné sily.

Ich vystúpenia boli pre divákov zážitkom aj preto, že išlo o skupinovú akrobaciu s minimálnymi rozostupmi, kde rozhodovali milimetre, sekundy a absolútna dôvera v kolegov. Vzdušná choreografia, ktorá vyzerala ľahko, bola v skutočnosti výsledkom tvrdého tréningu a psychickej odolnosti.

Odstavili ho zdravotné problémy

Jednou z dramatických udalostí v histórii Bielych Albatrosov bol incident zo 17. júla 1996, keď vplyvom turbulencie došlo k zrážke lietadiel v zostave. V tejto situácii sa Sakáč spolu s ďalším pilotom dokázali včas katapultovať, čo im zachránilo život. Hoci Biele Albatrosy postupne rástli, Marián Sakáč ich v roku 1997 opustil zo zdravotných dôvodov. Skupina pokračovala ďalej, no jeho odkaz zostal v jej DNA.

Biele Albatrosy si vybudovali meno aj v zahraničí a dlhé roky patrili medzi najznámejšie symboly slovenskej leteckej reprezentácie. Postupne však začali doplácať na zasratalú techniku, nedostatok financií a iné okolité tlaky. 15. apríla 2004 napokon odletel z Košíc posledný L-39 Albatros, čo predstavovalo ich zánik.

Súvisiaca téma Zomrel historik a uznávaný profesor Michal Danilák, skúsenosti a vzdelanie odovzdával študentom v Košiciach aj Prešove

Aj napriek tomu sa príbeh Bielych Albatrosov nestratil. Dodnes si skupinu pripomínajú na leteckých dňoch jej fanúšikovia aj piloti. Odkaz Bielych Albatrosov však nezostal len v spomienkach – v roku 2009 vznikla aj ich virtuálna akrobatická letka, ktorá pokračuje v tradícii v leteckých simulátoroch. Aj vďaka nej meno tímu žije ďalej a pripomína, čo Slovensko kedysi na oblohe dokázalo.

„Biele albatrosy sa pod jeho vedením stali symbolom slovenskej hrdosti na oblohe, inšpiráciou pre tisíce ľudí, ktorí zdvihli oči k nebu a uverili, že aj nemožné je možné. Obloha je tichšia. Ale jeho odkaz žije v každom manévri, v každom úsmeve diváka, v každom mladom pilotovi, ktorý sníva o lietaní,“ dodali na záver jeho kolegovia.