Trump pritvrdzuje tlak na Grónsko, po Venezuele už nejde len o slová. Skloňuje sa aj slovo anexia

Spojené štáty opäť vyvolali medzinárodné napätie ohľadom Grónska, obrovského arktického ostrova patriaceho Dánsku. Myšlienka, že by USA mohli Grónsko získať, pritom nie je nová, Donald Trump o ňom hovoril už takmer pred rokom, keď ho označil za kľúčové územie z hľadiska národnej bezpečnosti Spojených štátov a varoval pred rastúcim vplyvom Číny a Ruska v regióne.

Na začiatku tohto roka však Trumpove slová začali pôsobiť oveľa vážnejšie. Po americkej vojenskej akcii vo Venezuele sa jeho rétorika o Grónsku presunula z roviny politických vyhlásení do reálnych diplomatických a legislatívnych krokov. Otázka budúcnosti Grónska sa tak stala plnohodnotnou geopolitickou témou, nie len provokáciou či vyjednávacou taktikou.

Napätie ešte viac vystupňovali nedávne rokovania vo Washingtone, o ktorom informovalo BBC, kde sa dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen a grónska ministerka Vivian Motzfeldtová stretli s predstaviteľmi americkej administratívy vrátane šéfa diplomacie Marca Rubia a viceprezidenta J. D. Vancea.

Rasmussen po rokovaniach otvorene priznal, že USA, Dánsko a Grónsko sa v základných otázkach stále nezhodujú a že americký postoj sa nepodarilo zmeniť. Zároveň potvrdil vznik pracovnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá má hľadať spôsob, ako upokojiť bezpečnostné obavy Washingtonu bez porušenia „neprekročiteľných červených línií“ Dánskeho kráľovstva.

Trump následne zopakoval, že USA Grónsko potrebujú kvôli národnej bezpečnosti, pričom opäť argumentoval hrozbou zo strany Ruska a Číny a odkázal aj na skúsenosti z Venezuely. Dánsko a Grónsko však tieto tvrdenia odmietajú, podľa Kodane neexistuje žiadna okamžitá hrozba, ktorú by neboli schopné zvládnuť v spolupráci so spojencami. Grónska strana zároveň zdôraznila, že spolupráca s USA neznamená súhlas s vlastníctvom ostrova.

USA zaútočili na hlavné mesto Venezuely, zadržali prezidenta Madura a jeho manželku

Čo hovorí Kongres? Predkladajú protichodné návrhy zákonov o Grónsku

V americkom Kongrese sa objavili konkurenčné návrhy zákonov, ktoré reflektujú tieto ambície. Jeden návrh by dal Trumpovi právomoc anexie Grónska a jeho začlenenie ako 51. štátu USA, ktorý predložil republikánsky kongresman z Floridy Randy Fine. Tento návrh má prezidentovi umožniť „podniknúť všetky kroky potrebné na anexiu alebo získanie Grónska“, informovali v úvode týždňa FoxNews.

Druhý, opačný návrh zákona, prišiel od demokratickej senátorky Jeanne Shaheen a republikánskej senátorky Lisa Murkowski, ktorí predstavili legislatívu známa ako NATO Unity Protection Act – tá by zakázala USA používať prostriedky na anektovanie či ovládnutie územia člena NATO, kam Grónsko patrí ako autonómne územie Dánska. 

Reakcie v Európe a medzi spojencami

Názory európskych a regionálnych lídrov sú jasné:

• Dánsko a Grónsko jednohlasne odmietajú americké plány na anexiu. Grónski zákonodarcovia zdôraznili, že „nechcú byť Američanmi“ a že budú rozhodovať o svojej budúcnosti sami.
• Dánska premiérka označila akúkoľvek anexiu za „absolútne nepotrebnú“ a zdôraznila dôležitosť priateľského riešenia a rešpektu k suverenite.
• Viacerí európski lídri, vrátane politikov z Nemecka, Švédska či iných krajín NATO, vyššie vojenské ambície USA v Arktíde kritizujú a opakovane vyjadrili solidaritu s Dánskom.
• V Senáte USA i doma niektorí americkí zákonodarcovia varujú, že pokus o anexiu by mohol viesť k rozpadu NATO, keďže Grónsko patrí pod jurisdikciu členského štátu.

Podľa prieskumov väčšina Grónčanov odmieta stať sa súčasťou USA a preferuje zachovanie väzieb s Dánskom, hoci niektorí vidia možnosť spolupráce. Trumpov tlak paradoxne posilnil diskusiu o nezávislosti ostrova a zvýšil obavy z ohrozenia ich suverenity.