Zapálili ste už štvrtú adventnú sviečku? Pôvodne ich bolo 24, tradícia začala v sirotinci

Už vám horia všetky sviece? Štvrtá adventná sviečka, zapálená na poslednú adventnú nedeľu, má v kresťanskej tradícii osobitný a hlboký význam. Predstavuje zavŕšenie adventného obdobia a symbolicky stojí na prahu Vianoc, keď sa očakávanie mení na radosť z blížiaceho sa narodenia Ježiša Krista.

Zatiaľ čo prvá adventná sviečka je spájaná s nádejou, druhá s mierom a tretia s radosťou, štvrtá sviečka sa najčastejšie označuje ako sviečka lásky. Pripomína Božiu lásku k ľuďom, ktorá sa podľa kresťanskej viery naplno prejavila práve v narodení Krista. Zapálením štvrtej sviečky sa kruh symbolov uzatvára a adventný veniec sa stáva úplným.

Štvrtá adventná nedeľa je zároveň časom stíšenia a vnútorného sústredenia. Po týždňoch príprav, zhonu a očakávania prichádza moment, keď by sa mal človek na chvíľu zastaviť a uvedomiť si skutočný zmysel Vianoc. Svetlo štvrtej sviečky má pripomínať, že láska, obetavosť a blízkosť k druhým sú hodnoty, ktoré by mali stáť v centre sviatkov.

Ako vznikli adventné sviečky?

V mnohých rodinách má zapálenie štvrtej sviečky aj silný symbolický rozmer. Je to chvíľa, keď sa rodina stretáva pri adventnom venci, spoločne sa modlí alebo rozpráva a uvedomuje si blížiaci sa sviatočný čas. Štvrtá sviečka tak často znamená nielen duchovnú prípravu, ale aj upevňovanie rodinných vzťahov.

Adventné sviečky dnes patria k neodmysliteľným symbolom predvianočného obdobia, no ich vznik má konkrétne historické korene a pôvodne vyzerali inak, než ich poznáme dnes. Ich história siaha do 19. storočia a je úzko spätá s kresťanskou výchovou detí.

Súvisiaca téma Vedeli ste, že Banská Bystrica sa pred vyše sto rokmi pýšila prvým osvetleným vianočným stromčekom na Slovensku?

Za zrodom adventných sviečok stojí nemecký evanjelický pastor Johann Hinrich Wichern, ktorý v roku 1839 pôsobil v Hamburgu v sirotinci pre chudobné deti. Deti sa ho počas adventu neustále pýtali, kedy už budú Vianoce. Aby im pomohol lepšie pochopiť plynutie času do Štedrého dňa, vytvoril veľký drevený veniec, na ktorý umiestnil spolu 24 sviečok. Bolo medzi nimi 19 malých červených sviečok na všedné dni a 4 veľké biele sviečky na adventné nedele. Každý deň sa zapálila jedna sviečka, čím sa deťom názorne ukazovalo, ako sa Vianoce približujú.

Postupom času sa tento zvyk rozšíril aj mimo Nemecka a začal sa zjednodušovať. Veľký veniec s 24 sviečkami bol pre domácnosti nepraktický, a tak sa ustálila podoba adventného venca so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri adventné nedele. Práve tento jednoduchší model sa stal základom dnešnej tradície.

Samotný adventný veniec má tiež hlbokú symboliku. Kruhový tvar predstavuje večnosť, nekonečnú Božiu lásku a kolobeh života. Zelené ihličie symbolizuje nádej a život, ktorý pretrváva aj v zime. Svetlo sviečok má vyjadrovať príchod svetla do tmy, čo v kresťanskej tradícii znamená príchod Krista do sveta.