Slováci sa podelili o dojímavé spomienky a príbehy. Toto sú ich dôvody, prečo darujú krv

Slováci sa podelili o dojímavé dôvody, prečo chodia darovať krv. Opísali svoje osobné príbehy. Darovanie krvi je o nich nie len o dobrom pocite, ale aj o pomoci svojim blízkym. Jednoduchá otázka „Povedzte mi dôvod, prečo darujete krv?“ priniesla odpovede, ktoré majú obrovskú výpovednú hodnotu.

Darkyňa Silvia vraví, že darovanie krvi pre ňu znamená návrat k veľmi osobnej skúsenosti. „Lebo daj a dostaneš. A veru dali môjmu ockovi. Celý mobilný odber vtedy pomohol. A aj keď už nie je medzi nami, vždy, keď môžem, idem. A presne na to mobilné miesto,“ napísala.

Michal priznáva, že jeho motivácia sa časom menila: „Zvykol som si. Najprv kvôli tomu, že je to pre dobro, potom kvôli tomu, že si viem skontrolovať, či som zdravý, potom kvôli medailám, a teraz už len tak, zo zvyku.“ Dodáva, že voľno z práce preňho nikdy nebolo hlavnou motiváciou.

Veľmi silný príbeh má iná darkyňa, ktorú k tomu priviedla skúsenosť z detstva. „Keď moja mamina pred 30 rokmi súrne potrebovala krv, nemala som ešte 18 a nemohla som darovať. Bola som veľmi vďačná darcom, ktorí jej pomohli. Vtedy som si povedala, že to raz vrátim,“ opísala. Dnes už dôvod nerieši. „Ten pocit, že dokážeš niekomu pomôcť, ťa napĺňa. Kvapka ku kvapke a niekomu môžeš zachrániť celý jeho svet.“

Pre Andreu je motivácia úplne jasná a stručná. „Správa vaša krv dnes zachránila ľudský život. Takýto dôvod úplne stačí.“ Ďalší hovoria o darovaní ako o prirodzenej súčasti života. „Je to to najmenej, čo môžem pre niekoho spraviť – dať kúsok seba. Mám za sebou 35 odberov a chcem pokračovať, kým sa bude dať,“ dodávajú, že krv darujú aj počas osobného voľna.

Ako sa stať hrdinom

Laco to vystihol jednou vetou. „Pokladám to za najjednoduchší spôsob, ako sa stať hrdinom, keď už nie pred druhými, tak aspoň sám pred sebou,“ hovorí. Podobný názor majú aj ďalší. „Je to skvelý pocit, môcť niekomu zachrániť život. Nikdy neviem, kedy ju budú potrebovať moji najbližší alebo aj ja.“

Darkyňa Lucia opisuje, ako sa z náhodného rozhodnutia stal životný štýl. „Prvýkrát som išla so synom a jeho priateľmi, že to bude sranda. Potom som si povedala, že by bolo dobré vrátiť to, čo bolo požičané môjmu už nebohému svokrovi,“ vraví. Postupne si uvedomila, že darovanie pomáha aj jej samej a že „pomáham niekomu, kto je na moju krv odkázaný“.

Pre Lenku má darovanie krvi hlboký emocionálny rozmer: „Keď môj otec pred rokom potreboval krv a videla som, ako mu ju sestrička dáva, mala som pocit zadosťučinenia, že robím roky správnu vec.“ Dodáva, že zároveň sleduje aj svoj zdravotný stav.

Silné sú aj slová inej darkyne, ktorá pokračuje v odkaze svojho otca: „Môj nebohý otec mi bol vzorom, mal zlatú plaketu. Mám dve ZŤP dcéry, ktoré sa narodili predčasne a potrebovali urgentne krv, čiže vraciam to, čo nám bolo darované.“

Dominika zas medzi tých, ktorí si darcovstvo prežili z oboch strán. „Bola som darca od osemnástky, potom som sama dostala niekoľko transfúzií po pôrode a pred operáciou,“ reaguje. Keď sa mohla vrátiť k darovaniu, neváhala. „Vraciam s obrovskou vďakou to, čo mne bolo darované.“

Z darovania krvi sú vylúčené osoby

• ktoré niekedy užívali nelegálne drogy podávané intravenózne (do žily) alebo intramuskulárne (do svalu),
• s pozitívnym testom na HIV (vírus spôsobujúci AIDS), na hepatitídu typu B a C, alebo každý, ktorého sexuálny partner je pozitívny na jedno z týchto ochorení,
• ktoré poskytovali alebo prijímali sexuálne služby za peniaze alebo drogy,
• ktoré vedú promiskuitný spôsob života s častým striedaním sexuálnych partnerov u ktorých sa v rodine vyskytla CJD (Creutzfeldtova-Jakobova choroba),
• ktoré boli vystavené rizikovej situácii z hľadiska prenosu CJD a varianty CJD,
• ktoré sa zdržiavali 6 mesiacov alebo viac vo Veľkej Británii medzi rokom 1980 až 1996
• ktoré užívajú anabolické steroidy neindikované lekárom,
• ktoré trpia poruchou zrážania krvi (napr. na hemofíliu) a liečia sa na ňu krvnými prípravkami, – ktoré prekonali infekčnú žltačku typu B,C.

Krv nie je vhodné darovať, ak