Košičanka verejne ďakuje šoférovi autobusu MHD, v dnešnej dobe nás už láskavý čin prekvapí, konštatujú cestujúci

V každodennom zhone a plných autobusoch sa empatia často vytráca v úzadí. O to viac vyniknú situácie, ktoré ukážu, že aj v bežnej mestskej doprave majú ľudia k sebe stále blízko a dokážu reagovať ľudsky. Práve takéto drobné, no silné momenty si verejnosť všimne a vie ich oceniť.

„Veľmi by sa aj takto verejne chcela poďakovať šoférovi autobusu na linke číslo 19 zo stanice smer KVP o 19:07 hod. V rýchlosti som vošla do časti, kde nebol priestor na kočík, autobus bol plný ľudí, tak som ostala stáť pri dverách s plačúcim dieťaťom,“ podelila sa so zážitkom mamička Bibiána na sociálnej sieti. „Na nasledujúcej zastávke prišiel šofér, ochotne mi vzal kočík, presunul nás, počkal, kým si s dieťaťom sadneme a tak sa pohol ďalej. Mne to v dobrom odpálilo dekel. Vďaka za takých empatických ľudí, to sa v dnešnej dobe tak často nevidí,“ doplnila s tým, že verí, že sa jej poďakovanie dostane až k samotnému vodičovi.

Súvisiaca téma VIDEO: Autobusár Pavol sa podelil so zábermi z vianočného autobusu, výzdoba zabrala 14 hodín, zviezli ste sa už aj vy?

Slová vďaky potešili mnohých, ale najmä autobusára

Príspevok vyvolal vlnu pozitívnych reakcií a ďalších skúseností cestujúcich. „Úžasný človek, keby ich bolo viac, svet by bol oveľa krajší,“ reagovala Ivana. „Klobúk dole pred pánom šoférom, keby ich bolo viac, obzvlášť v týchto časoch,“ pridala sa do diskusie aj pani Vierka. Ďalšia cestujúca zasa vyzdvihla, že ju prekvapil tento skutok. „Skvelý človek, v dnešnej dobe nás už láskavý čin prekvapí. Smutné, no krásne zároveň, že ešte žijú dobrí ľudia.“

Silné slová vďaky sa dostali aj k tomu, ktorému boli adresované. „Rado sa stalo aj nabudúce. Prvoradá je bezpečnosť cestujúcej verejnosti a obzvlášť tých najmenších,“ odkázal autobusár Ľubomír. Ďalšia cestujúca zareagovala, že mu patrí vďaka a úcta. „Dnes je to veľmi zriedkavé,“ skonštatovala Košičanka. Slávka priznala, že taká správa hreje pri srdci.

Súvisiaca téma Mamička Zdenka pochválila košického autobusára. Ani raz nesklamal, bodaj by bolo takýchto šoférov viac, odkázala

Objavili sa aj podobné osobné skúsenosti. „Podobnú skúsenosť som mala aj ja, keď bol autobus plný a vodič povedal, že sa nepohne, kým si s dieťaťom nesadnem. Bola som mu veľmi vďačná,“ napísala Katarína.

Príspevok ukázal, že aj jedna krátka situácia môže v ľuďoch prebudiť spolupatričnosť a potrebu poďakovať sa. Zároveň pripomenul, že práca vodičov mestskej dopravy nie je len o jazdnom poriadku, ale často aj o empatii, trpezlivosti a schopnosti vnímať cestujúcich ako ľudí, nie len ako pasažierov.