Konsolidácia verejných financií sa v posledných mesiacoch stala jedným z hlavných politických sloganov. Minister financií Ladislav Kamenický v tejto súvislosti verejne vyzval ľudí, aby si v snahe ušetriť vyrábali doma keksy, džemy či iné potraviny. Odkaz bol jasný – šetriť treba všade, kde sa dá.
Pred Vianocami tradične zaplavujú sociálne siete a inzertné portály ponuky na domáce koláče a zákusky. Pre mnohých ľudí ide o snahu privyrobiť si v čase rastúcich cien energií a potravín, pre zákazníkov zas o lacnejšiu alternatívu ku komerčným cukrárňam. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov v tom však vidí problém a tvrdí, že štát týmto biznisom, kedy domáci výrobcovia neplatia dane či energie, prichádza o desiatky miliónov eur ročne.
Zároveň však rastie verejná otázka, či sú práve domáci pekári tým najväčším problémom slovenských verejných financií. Kritici poukazujú na to, že zatiaľ čo sa pozornosť sústreďuje na „linecké koláče z Facebooku“, veľké daňové úniky či organizované DPH podvody pripravujú štát o stovky miliónov eur ročne. A to v prostredí, kde po vlaňajšej novele Trestného zákona mnohým páchateľom hrozia miernejšie tresty než v minulosti.
Na tento kontrast upozornila aj Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu: „Chceli, aby sme si doma robili džem a keksíky. A ZRAZU SÚ UŽ AJ TIE KEKSÍKY PROBLÉM! Najnovší daňový problém Slovenska sú vraj úniky z domácich vianočných koláčikov. Štátnu kasu majú podomové koláčiky oberať o milióny eur. Pritom nikomu nevadí, že sa stávame rajom pre veľkých DPHačkárov a falšovateľov cigariet? Po vlaňajšej novele Trestného zákona im tu takmer nehrozí väzenie.“
Podobne kriticky reagoval aj poslanec SaS Marián Viskupič: „Nezastávam sa ilegálnych predajcov ani domácich výrobcov, ktorí predávajú svoje výrobky mimo zákona. Ale robiť z babičiek, ktoré počas sviatkov predávajú koláče, nepriateľov štátu, je málo ľudské... Už tretí rok táto vláda všetkým občanom berie čoraz viac peňazí a siaha hlbšie do vrecák bežných ľudí. Takže naozaj netuším, čomu sa minister Kamenický čuduje, keď sa ľudia snažia aspoň trochu si prilepšiť predajom domácich koláčov.“
Hoci ilegálny predaj potravín nemožno úplne bagatelizovať, otázkou však zostáva, či je správne, aby sa symbolom boja proti daňovým únikom stali práve domáce koláče. V čase, keď verejnosť vníma, že veľké ryby často unikajú z dohľadu, pôsobí hon na malých domácich výrobcov pre mnohých skôr ako absurdná ilustrácia toho, ako sa konsolidácia dotýka najmä bežných ľudí.
A tak sa v predvianočnom čase vynára trochu ironická dilema, keď sú linecké koláčiky prezentované ako väčšia hrozba pre štátnu kasu než systémová korupcia a veľké daňové podvody, možno problém nie je v koláčoch, ale v tom, kam a na koho štát mieri svoju pozornosť.