Ako vyzerá štedrá večera a zvyky v okolí Košíc? Tradícii je mnoho, najdôležitejšie je však stretnutie rodiny za stolom

Štedrý deň patrí medzi najvýznamnejšie dni v roku. Ľudia sa naň pripravujú celé týždne – nielen upratovaním, pečením a varením, ale najmä vnútorným stíšením. Už od rána má tento deň osobitnú atmosféru, ktorá sa nesie v znamení pôstu, očakávania a rodinnej spolupatričnosti. Kedysi sa verilo, že ako prežijeme Štedrý deň, taký bude aj celý nasledujúci rok, a preto sa dbalo na pokoj, zmierenie a dobré slovo.

So Štedrým dňom sa spájajú aj mnohé tradície a zvyky, ktoré sa na Slovensku líšia región od regiónu. Spoločným menovateľom však zostáva štedrovečerná večera – slávnostná, symbolická a plná rituálov, ktoré majú zabezpečiť zdravie, hojnosť, ochranu a rodinnú súdržnosť. Hoci sa jednotlivé jedlá a zvyky môžu odlišovať, význam večera ostáva rovnaký: stretnúť sa pri jednom stole a spoločne si pripomenúť hodnotu domova a blízkosti.

Dôležité je stretnúť sa pri štedrovečernom stole ako rodina

Na Spiši sa Štedrý deň začína už popoludní. O štvrtej hodine sa rodiny vyberajú do kostola, po ktorom nasleduje návšteva cintorína s betlehemským svetlom. „Štedrovečerná večera sa začína o šiestej hodine čítaním zo Svätého písma a spoločnou modlitbou. Ako prvé sa podávajú oblátky s medom, ktoré sa pomažú v tvare kríža. Nasleduje kapustnica a ryba so zemiakovým šalátom,“ podelil sa mladý muž z malého spišského mesta. Doplnil, že v ich rodine zostáva prestretý tanier navyše – pre pocestného. Počas večere platí zvyk, že od stola nevstáva nikto, okrem toho, kto naberá jedlo pre ostatných.

Na Zemplíne sa večera začína modlitbou. V strede stola je položená oblátka, na ktorú sa následne ukladajú misy s jedlom. Najskôr sa jedia oblátky s medom a nakrájaný cesnak. Kapustnica sa varí s klobásou, hubami a krúpami alebo ryžou. Okrem toho v niektorých častiach regiónu jedia kozarovu polievku. Tá obsahuje huby, šťavu z kyslej kapusty, cibuľu a korenie. Po nej nasledujú pirohy s bryndzou a zemiakmi, ale aj lekvárové pirohy, a potom ryba so zemiakovým šalátom. Po večeri rodina ešte chvíľu sedí a čaká na Ježiška. „Súčasťou zvykov je rozkrajovanie jablka – hviezdička má symbolizovať zdravie a šťastie. Oblátka v strede stola má naznačiť, čoho bude v ďalšom roku dostatok, ak sa prilepí napríklad ku kapustnici, bude veľa húb, keď k pirohom, tak obilia,“ podelil sa so svojimi zvykmi Zemplínčan.

Súvisiaca téma FOTO: Žiaci kežmarskej školy pred Vianocami ukázali veľké srdce. Zorganizovali zbierku pre spolužiaka

Na Above sa večera zvyčajne začína o 18:00 hodine. „Po modlitbe dá mamka každému na čelo medový krížik. Nasledujú oblátky s medom a kapustnica, ktorá býva niekedy s ryžou, inokedy bez nej. Klobása z kapustnice sa zvykne jesť aj samostatne s chlebom alebo vianočkou,“ zaspomínala si Daniela. Potom nasledujú bobáľky s makom alebo ryba so zemiakovým šalátom – záleží od toho, kto koľko vládze zjesť. Pred večerou býva aj aperitív, najčastejšie medovina alebo starý koňak, a na záver nesmie chýbať ďakovná modlitba.

Na Gemeri sa večera začína oblátkou s medom a následne chlebom s cesnakom. Po tomto chode nasleduje kapustnica a ryba so zemiakovým šalátom. Tradične sa však podáva aj zajac alebo morka s lokšami a kapustou.

Súvisiaca téma Neďaleko Nitry pečie celá dedina spolu, dôvod obyvateľov, koho chcú koláčikmi obdarovať vás chytí za srdce

V niektorých rodinách sa miešajú zvyky z viacerých regiónov. „Celý deň sa dodržiava pôst a večera sa začína so zvukom kostolných zvonov o 18:00 hodine. Pred večerou si rodina umýva ruky s mincami pre hojnosť a pod obrusom nechýba šupina z kapra pre šťastie,“ spomína si aj Košičanka s koreňmi zo Spiša a Zemplína. V ich rodine sa prestiera aj pre pocestného, prípadne symbolicky pre zosnulého člena rodiny. Pred večerou má príhovor gazdiná, nasleduje modlitba, prípitok, oblátky s medom a cesnakom, kapustnica s vianočkou alebo zemplínskym koláčom a vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Po večeri sa rozbaľujú darčeky a pred polnocou sa ide na omšu do kostola.